Zlato je na šesťročnom maxime.

Cena zlata sa dnes dostala na svoje maximum za posledných šesť rokov.

Prekonala úroveň 1400 dolárov za trójsku uncu.

Naposledy sa zlato za takú cenu predávalo začiatkom septembra roku 2013.

Pre porovnanie, ďalší z drahých kovov, platina, zhodnotila od tohto roka o 2,3 percenta. Cena striebra sa tento rok prepadá, a to o 0,8 percenta. „Šampiónom“ v tohtoročnom zhodnotení je medzi drahými kovmi však paládium. To od 1. januára 2019 zhodnotilo o 18,3 percenta, teda dvojnásobne oproti zlatu.

Zdražovanie zlata má tri kľúčové dôvody.

Prvým je ten, že americká centrálna banka od tohto týždňa signalizuje zníženie kľúčovej úrokovej sadzby. Trh je pritom presvedčený, že k nemu dôjde už na júlovom zasadnutí banky. Prvé takéto zníženie úrokov na dolár od roku 2008 povzbudzuje investície práve do zlata. To preto, že pri znížení sadzby centrálnou bankou možno očakávať tlak na pokles reálnej úrokovej miery do záporného pásma. Samozrejme pri predpoklade, že centrálna banka udrží infláciu ukotvenú okolo úrovne dvoch percent. Reálna úroková sadzba je sadzba, ktorá platí, ak sa od úrovne sadzby, ktorú nastavuje centrálna banka, odpočíta práve miera inflácie. Americká centrálna banka teraz cieli svoju kľúčovú sadzbu do pásma 2,25 až 2,5 percenta. Trh ale predpokladá, že tento rok by mohla znížiť sadzbu aj o pol percentuálneho bodu, a cieliť tak pásmo 1,75 až dve percentá. Miera spotrebiteľskej inflácie pritom tento rok v USA v priemere činí 1,8 percenta. Je teda zjavné, že reálna sadzba na dolár by sa s očakávanou redukciou úrokov zo strany americkej centrálnej banky znížila naozaj do záporného pásma alebo k nule. Tým sa zmierňuje efekt kľúčovej nevýhody zlata v porovnaní s inými možnosťami investovania, čiže fakt, že zlato nenesie žiadny úrok ani dividendu. Ak však je reálne úročenie vychádzajúce z opatrení centrálnej banky záporný či blízke nule, atraktivita zlata sa zvyšuje. To sa práve teraz deje.

Druhým dôvodom je to, že časť trhu sa obáva, že dlhodobo uvoľnená menová politika americkej centrálnej banky znehodnotí dolár, takže hmotný majetok, napríklad práve ten v zlate, bude na cene získavať práve už len kvôli procesu znehodnocovania papierových peňazí. Mnoho investorov je stále prekvapených obratom, ktorý americká centrálna banka od začiatku tohto roka urobila. Na prelome roku jej zvýšenie sadzieb spôsobilo na burzách paniku a mohutné výpredaje. Uplynul polrok a postoj banky sa otočil opačným smerom bez toho, aby sa za tú dobu adekvátnym spôsobom zmenil stav americkej ekonomiky a jej výhľad. To v mnohých investoroch vyvoláva pocit, že centrálna banka znižuje úrokové sadzby, bez toho, aby to nevyhnutne musela urobiť. Obávajú sa tak práve preto aj zbytočného znehodnocovania dolára a vo vyššej miere sa uchyľujú k zlatu.

Tretím dôvodom zdražovania zlata sú geopolitické tenzie. Bezprostredne je takouto tenziou napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom. Americký prezident Donald Trump v uplynulých hodinách nariadil a zase odvolal vojenský úder na Irán. Ak by Trump zásah neodvolal, napätie medzi oboma krajinami by sa dramaticky vyhrotilo, čo by ďalej podporilo rast ceny zlata. Zlato je totiž všeobecne vnímané ako určitá poistka do neistých časov a prípadná vojna medzi Spojenými štátmi a Iránom by k tým neistým časom prispela, pretože nie je možné dobre odhadnúť jej geopolitické dôsledky. Blízkovýchodný región je ekonomicky dôležitý pre celý svet aj z dôvodu ťažby ropy a zemného plynu, ktorá by tiež bola prípadným vojenským stretom USA a Iránu ohrozená. Aj to by pomohlo zlatu k ďalšiemu cenovému rastu.

Zlatu tiež čiastočne pomáha to, že stále nemá plnohodnotnú konkurenciu. Spomínané ďalšie drahé kovy adekvátnou konkurenciou nie sú a údajné „zlato 21. storočia“, „digitálne zlato“, čiže kryptomena Bitcoin, sa tiež zatiaľ neukazuje ako adekvátny konkurent. Kolísavosť Bitcoinu je príliš veľká, takže investori v ňom nevidia zďaleka tak stabilnú investičnú variantu pre neisté časy. Aj to je pochopiteľne zlatu vodou na mlyn.

Možno predpokladať, že citeľné tlaky na ďalší rast ceny zlata budú pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch.

Lukáš Kovanda, Ph.D.

Hlavný ekonóm, CZECH FUND

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach