Daň z neočakávaných ziskov desí investorov

Spojené kráľovstvo a Európa sa chopili vedenia a uvalili mimoriadnu daň z neočakávaných ziskov na sektory energetiky a verejných služieb a najnovšie aj na banky.

Spojené štáty tak neurobili, možno sa poučili zo svojich chybných krokov pri používaní tohto daňového nástroja v minulom storočí.

Investori však nemajú radi zavádzanie nových daní, ako sa ukázalo minulý týždeň, keď sa trhy prepadli po správach z Talianska, že na banky bude uvalená nová daň z neočakávaných ziskov. 

Taliansko zasadilo svojim bankám nečakaný úder a spôsobilo šok v európskom sektore tým, že zaviedlo jednorazovú 40 % daň zo ziskov z vyšších úrokových sadzieb po tom, ako pokarhalo veriteľov za to, že neodmeňujú vklady. Toto opatrenie vystrašilo investorov a v dôsledku toho sa ceny akcií talianskych bánk, ako sú Intesa Sanpaolo, Banco BPM, Monte Paschi di Siena a UniCredit, po oznámení prepadli o 5 až 10 %, čo ovplyvnilo aj ostatné európske akciové trhy. Akcie si časť svojich strát obnovili po tom, ako Taliansko oznámilo zmiernenú verziu novej dane z neočakávaných príjmov pre banky a stanovilo hornú hranicu pre výplaty. Analytici spoločnosti Jefferies odhadli, že tento strop obmedzí kolektívne výplaty niektorých najväčších talianskych kótovaných bánk, na ktoré pripadá približne 50 % talianskych vkladov, na približne 2,5 miliardy EUR v porovnaní s predchádzajúcimi odhadmi, ktoré hovorili až o 4,9 miliardy EUR.

Britská skupina Positive Money, povzbudená obrovskými sumami, ktoré by mohla priniesť Meloniho daň, podľa denníka Guardian uviedla, že zopakovanie Meloniho dane z neočakávaných príjmov by mohlo viesť k tomu, že štyri veľké banky - Lloyds, NatWest, Barclays a HSBC v Spojenom kráľovstve - by len na základe ziskov dosiahnutých v prvom polroku 2023 získali pre daňových poplatníkov 3,4 miliardy GBP. Táto suma by mohla byť vyššia, ak by Spojené kráľovstvo nasledovalo príklad českej vlády a zaviedlo 60 % daň zo ziskov bánk nad 120 % ich priemeru v rokoch 2018 až 2021 - skupina odhaduje, že by to mohlo priniesť takmer 11 miliárd GBP.

Zdanenie bánk nie je novinkou, podobné rozhodnutia v posledných mesiacoch prijali Česká republika, Litva a Španielsko.

Rumunsko zaviedlo mimoriadnu daň len pre výrobcov a distribútorov elektriny, uhlia, ropy a plynu.

Hoci prinášajú okamžité príjmy do štátnej pokladnice, mimoriadne dane majú negatívny vplyv na ocenenie spoločností, pretože vytvárajú hospodársku neistotu a znižujú ziskovosť. Oba tieto prvky znižujú hodnotu a prispievajú k rastúcemu diskontu ocenenia britských a európskych aktív v porovnaní s USA, pričom energetické a finančné sektory v Európe sú v súčasnosti o 41 % lacnejšie ako ich americké náprotivky.

Mimoriadne dane z nadmerných ziskov boli prvýkrát zavedené v USA, ale ich neúspech v minulosti bol spojený s politickými nákladmi a patovou situáciou, ktoré zabránili ich ďalšiemu používaniu v tejto krajine. Vlády sa tešia na budúce príjmy, ktoré tieto dane prinesú, ale skutočne vybrané sumy sú často sklamaním, pretože najväčšie a najglobálnejšie spoločnosti nachádzajú spôsoby, ako bojovať proti dani alebo ju zmierniť, často na úkor menších spoločností, a môžu tiež obmedziť miestne investície.

Autor: Bogdan Maioreanu, analytik spoločnosti eToro v Rumunsku

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach