12. december 2025 00:00   EU   Európska komisia

Prechod na obehovejší automatizovaný sektor s dohodou o vozidlách po dobe životnosti

Európska komisia víta predbežnú dohodu, ktorú dnes dosiahli Európsky parlament a Rada o návrhu nariadenia Komisie o vozidlách po dobe životnosti, ktoré sa vzťahuje na konštrukciu, výrobu a spracovanie vozidiel po dobe životnosti.

Automobilový priemysel je jedným z najväčších používateľov surovín, ako je oceľ, hliník, meď a plasty. Lepším zberom, demontážou a spracovaním vozidiel sa zabezpečí, že sa v rámci EÚ získajú a udržia cennejšie zdroje.

Nariadenie o vozidlách po dobe životnosti prispeje k našim environmentálnym a klimatickým cieľom a zároveň posilní odolnosť EÚ voči narušeniam dodávateľského reťazca a zníži jej závislosť od dovozu. Odhaduje sa napríklad, že nové opatrenia podľa nariadenia o vozidlách po dobe životnosti by umožnili recykláciu a opätovné použitie stoviek ton materiálov vzácnych zemín, ako aj približne 5 – 6 miliónov ton ocele, 1 – 2 milióny ton hliníka a 0,2 – 0,3 milióna ton medi. Je to nevyhnutné na podporu konkurencieschopného, udržateľného a obehového európskeho automobilového priemyslu.

Po formálnom prijatí nového nariadenia Európskym parlamentom a Radou nadobudne toto nariadenie účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

Viac informácií nájdete v našej tlačovej správe. 

(Ďalšie informácie: Maciej Berestecki – Tel.: +32 2 296 64 83; Maëlys Dreux – Tel.: +32 2 295 46 73)

 

Mnohí Európania chcú lepšiu ochranu pred energetickou chudobou

Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra je ochrana zraniteľných spotrebiteľov problémom mnohých Európanov. Tento celoeurópsky prieskum sa zameral na to, ako spotrebitelia vnímajú energetické služby, na informačné zdroje, ktoré používajú pri výbere svojich poskytovateľov energie, a na oblasti, v ktorých je potrebné zlepšiť trhy s energiou, aby lepšie slúžili spotrebiteľom.  

V záujme urýchlenia prechodu na čistú energiu spôsobom, pri ktorom sa na nikoho nezabudne, je nevyhnutné pochopiť správanie občanov a dôveru v trh s energiou. V štúdii sa zistilo, že 38 % Európanov požaduje lepšiu ochranu energeticky chudobných a zraniteľných spotrebiteľov. Lepšia zrozumiteľnosť a transparentnosť účtov za energiu je druhou oblasťou zlepšenia na trhu s energiou, pričom len jedna tretina respondentov plne rozumie svojim účtom.  

Pokiaľ ide o dôveru v trh s energiou a dodávateľov energie, výsledky sú nerovnomernejšie. Viac ako dve tretiny spotrebiteľov dôverujú svojim poskytovateľom elektrickej energie a plynu za spravodlivé ceny, ale povesť poskytovateľa a kvalita služieb sú nadradené cenám.  

Zistenia zdôrazňujú potrebu jasnejšej komunikácie, lepšej ochrany spotrebiteľa a zjednodušených postupov na podporu prechodu na čistejšiu energiu. Kľúčové témy, ako je cenová dostupnosť, ochrana spotrebiteľa a posilnenie postavenia, budú kľúčové v nadchádzajúcom európskom pláne pre cenovo dostupné bývanie, ktorý je naplánovaný na budúci týždeň, ako aj v energetickom balíku pre občanov.   

Eurobarometer sa uskutočnil od 30. júna do 15. júla 2025 vo všetkých 27 členských štátoch. Celkovo sa uskutočnilo 18 250 rozhovorov cez telefón (pevná linka a mobilné telefóny). 

Ďalšie informácie o zisteniach Eurobarometra sú k dispozícii online. 

Viac informácií nájdete na: Anna-Kaisa Itkonen – Tel.: +32 2 295 75 01; Cristiana Marchitelli – Tel.: +32 2 298 94 07)

 

Komisia spúšťa granty na podporu projektov budovania komunít pre silné a odolné demokracie

Európska komisia uverejnila svoju prvú výzvu na predkladanie návrhov na posilnenie postavenia občanov a podporu silných a odolných demokracií prostredníctvom viacerých projektov budovania komunít, ako bolo oznámené v nedávno prijatom európskom štíte na podporu demokracie. Finančné prostriedky vo výške 200 000 EUR sa poskytnú na štyri projekty mediálnej gramotnosti, ktorých cieľom je posilniť miestne spojenia vo vidieckych oblastiach a mestách v Bulharsku, Rumunsku, Grécku a na Cypre.

Vybrané projekty spoja rôzne vekové skupiny s cieľom preskúmať, ako sa orientovať v informačnom priestore a podporiť dialóg. Držitelia grantov by mali navrhnúť zmysluplné spoločné činnosti s cieľom riešiť rastúce výzvy od sociálnej fragmentácie po digitálnu izoláciu a klesajúcu dôveru občanov.

Na základe skúseností získaných z pilotných projektov v Bulharsku, Rumunsku, Grécku a na Cypre Komisia zváži, či sa takéto projekty môžu rozšíriť do iných členských štátov.

Výzva, ktorá bude otvorená do 6. februára 2026, podporí jeden projekt v každej krajine sumou 50 000 EUR na obdobie ôsmich mesiacov. Výzva na predkladanie návrhov je k dispozícii online.

(Ďalšie informácie: Markus Lammert – Tel.: +32 2 296 75 33; Cristina Torres Castillo – Tel.: + 32 2 299 06 79)

 

Larnaka sa pripojí k Leuvenovi a Nikšićovi ako Európske hlavné mesto kultúry 2030

Mesto Larnaka bolo včera odporučené, aby sa stalo Európskym hlavným mestom kultúry 2030 na Cypre. Mesto sa pripojí k Leuvenu (Belgicko) a Nikšiću (Čierna Hora), ako tento rok oznámili Európske hlavné mestá kultúry.

Európska komisia môže udeliť každému európskemu hlavnému mestu kultúry cenu vo výške 1,5 milióna EUR financovanú v rámci programu Kreatívna Európa ako uznanie kvality ich prípravného procesu. Mestá pri získavaní tohto titulu profitujú z trvalého a pozitívneho vplyvu, priťahujú cestovný ruch a kultúrne podujatia podporujú investície a sociálne začlenenie, o čom svedčí nedávne hodnotenie EÚ.

Iniciatíva má trvalý a pozitívny vplyv, od podpory cestovného ruchu a kultúrnej ponuky až po podporu investícií a sociálneho začlenenia. V rokoch 2013 až 2022 hostiteľské mestá zorganizovali ročne v priemere 1 000 až 1 200 kultúrnych aktivít, ktoré prilákali 38,5 milióna ľudí. Počet návštevníkov sa vo vybraných mestách zvýšil v priemere o 30 – 40 %.

Komisár pre medzigeneračnú spravodlivosť, mládež, kultúru a šport Glenn Micallef uviedol: „GratulujemeLarnake za to, že bola odporučená ako Európske hlavné mesto kultúry do roku 2030 na Cypre. Larnakova oslava antropie - našich hlbokých a spoločných ľudských hodnôt - je najlepším možným posolstvom, ktoré môže vyslať Európu v týchto ťažkých časoch. Pri predkladaní svojej vlastnej vízie sa Larnaka rozhodla osláviť to, čo skutočne robí európsku kultúru a hodnoty tým, čím sú: naša spoločná ľudská prirodzenosť.“

Larnaka je druhým mestom v krajine, ktoré získalo titul po Pafose v roku 2017. S cieľom čeliť prebiehajúcim globálnym krízam sa kultúrny program Larnaky zameriava na návrat k „antropii“ – základnej zásade bytia človekom – ako spoločnému základu. Preto skúmaním "spoločného základu" vo všetkých jeho formách, či už fyzických, duševných alebo emocionálnych, chce mesto podporovať spolupatričnosť, zraniteľnosť a starostlivosť.

Kandidátske mestá musia predložiť kultúrny program so silným európskym rozmerom, zapojiť miestne komunity, prilákať návštevníkov z celej Európy a preukázať trvalý vplyv aj schopnosť dosahovať výsledky.

Európske hlavné mestá kultúry, ktoré sa narodili v roku 1985 z myšlienky vtedajšej gréckej ministerky kultúry Meliny Mercouriovej, sa stali jedným z najambicióznejších kultúrnych projektov v Európe. Poskytuje príležitosť oslavovať rozmanitosť, zapájať komunity a podporovať miestny a regionálny rozvoj pred rokom titulu, počas neho a po ňom.

Viac informácií o Európskych hlavných mestách kultúry je k dispozícii online.

(Ďalšie informácie:  Eva Hrncirova – Tel.: +32 2 298 84 33; Eirini Zarkadoula-Tel.: +32 2 295 70 65)

 

Komisia rozširuje hĺbkové vyšetrovanie litovského systému rezerv elektrickej energie

Európska komisia rozšírila hĺbkové vyšetrovanie s cieľom posúdiť, či litovské opatrenie na podporu energetickej spoločnosti AB Ignitis Gamyba pre strategickú rezervu elektrickej energie bolo v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci.

Opatrenie sa týkalo jedinej vládou označenej ropnej a plynovej elektrárne, ktorá bola povinná poskytovať služby v oblasti bezpečnosti dodávok v období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2018 (keď Litva opatrenie zastavila). Opatrenie bolo financované z odvodov pre spotrebiteľov a celkový rozpočet na toto obdobie bol 361 miliónov EUR.

V júni 2019 Komisia na základe sťažnosti začala hĺbkové prešetrovanie s cieľom posúdiť zlučiteľnosť opatrenia s vnútorným trhom najmä podľa článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

Litva však tvrdí, že predmetné služby boli službami všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ). Po dnešnom rozšírení prešetrovania sa opatrenie bude ďalej posudzovať podľa iného právneho základu, ktorý sa uplatňuje na služby všeobecného hospodárskeho záujmu, konkrétne podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ, a konkrétne podľa rámca pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

Komisia dospela k predbežnému záveru, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc. Komisia má okrem iného v úmysle preskúmať, do akej miery mohli byť alternatívni poskytovatelia schopní poskytovať služby, či sa v poverovacích aktoch týkajúcich sa služieb špecifikovala povaha služieb a či sa zainteresované strany mohli vyjadriť k potrebám služieb vo verejnom záujme podporovaných službami.

Viac informácií o rámci pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu možno nájsť tu. Verzia rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter, bude po vyriešení otázok týkajúcich sa dôvernosti sprístupnená pod číslom SA.44725 v registri štátnej pomoci na webovom sídle Komisie pre hospodársku súťaž.

(Ďalšie informácie: Arianna Podesta – Tel.: +32 2 298 70 24; Luuk de Klein – Tel.: +32 229 94774)

 

Komisia schválila dánsku schému štátnej pomoci vo výške 3,8 miliardy EUR na podporu investícií do zachytávania a ukladania uhlíka

Európska komisia schválila podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci dánsku schému vo výške približne 3,8 miliardy EUR (28,7 miliardy DKK) na podporu zachytávania a ukladania biogénnych, fosílnych a atmosférických emisií uhlíka. Schéma prispieva k dosiahnutiu cieľov Dánska v oblasti klímy v súlade s cieľmi Dohody o čistom priemysle. Očakáva sa, že výsledkom tohto systému bude ročné zachytávanie a ukladanie 2,3 milióna ton CO₂ od roku 2029 do roku 2044 alebo celkovo 34,5 milióna ton. V roku 2024 dosiahli emisie ekvivalentu CO₂ v Dánsku 38 miliónov ton.

Pomoc bude mať formu pevnej dotácie na tonu zachyteného a uskladneného CO₂. Pomoc sa poskytne prostredníctvom súťažného ponukového konania založeného na zásade platby podľa ponuky. To znamená, že subvencia, ktorú daný príjemca dostane za každú tonu, bude zodpovedať ponuke, ktorú príjemca predložil. Uchádzači musia uviesť, koľko CO2 zachytia a uložia každý rok, a za žiadne objemy presahujúce túto sumu im nebudú vyplatené. Platby sa uskutočnia až po overení zachytávania a ukladania CO2.

Komisia posúdila schému podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, najmä podľa článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý členským štátom za určitých podmienok umožňuje podporovať rozvoj určitých hospodárskych činností, a podľa usmernení o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky z roku 2022, ktoré členským štátom umožňujú podporovať opatrenia na zníženie alebo odstránenie emisií CO2. Komisia dospela k záveru, že schéma je potrebná a primeraná na dosiahnutie sledovaného cieľa. Komisia okrem toho zistila, že schéma je primeraná, keďže je obmedzená na nevyhnutné minimum a má obmedzený vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi. Napokon, pomoc bude mať „stimulačný účinok“, keďže príjemcovia by sa bez verejnej podpory nezapájali do zachytávania a ukladania oxidu uhličitého. Na tomto základe Komisia schválila dánsku schému podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci.

Verzia rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter, bude po vyriešení otázok týkajúcich sa dôvernosti sprístupnená pod číslom veci SA.115167 v registri štátnej pomoci na webovom sídle Komisie pre hospodársku súťaž.

(Ďalšie informácie: Arianna Podesta – Tel.: +32 2 298 70 24; Luuk de Klein – Tel.: +32 229 94774)

 

Komisia schválila rakúsku schému vo výške 100 miliónov EUR na podporu výrobnej kapacity čistých technológií

Európska komisia schválila podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci rakúsku schému vo výške 100 miliónov EUR na podporu výrobnej kapacity v súlade s cieľmi Dohody o čistom priemysle. Toto opatrenie prispeje k prechodu na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií. Schéma bola schválená na základe rámca štátnej pomoci v rámci Dohody o čistom priemysle (CISAF), ktorý Komisia prijala 25. júna 2025.

V rámci schémy bude mať pomoc formu priamych grantov. Schéma bude otvorená pre všetky spoločnosti, ktoré realizujú investície, ktoré pridávajú výrobnú kapacitu na výrobu emisne neutrálnych technológií, ako aj výrobu hlavných špecifických komponentov týchto technológií uvedených v prílohe II k dohovoru CISAF, s výnimkou technológií na výrobu energie z jadrového štiepenia a iných jadrových technológií. Schéma zahŕňa aj pomoc na výrobu nových alebo zhodnotených kritických surovín potrebných pre konečné výrobky alebo hlavné špecifické zložky.

Komisia zistila, že rakúska schéma je v súlade s podmienkami stanovenými v CISAF-e. Konkrétne i) pomoc bude stimulovať výrobu čistých technológií, ako aj ich hlavných špecifických komponentov a súvisiacich kritických surovín; a ii) môže sa udeliť do 31. októbra 2026. Komisia preto dospela k záveru, že rakúska schéma je potrebná a vhodná na urýchlenie prechodu na emisne neutrálne hospodárstvo a uľahčenie rozvoja určitých hospodárskych činností, ktoré sú dôležité pre vykonávanie Dohody o čistom priemysle. Komisia napokon dospela k záveru, že schéma je primeraná, keďže pomoc je obmedzená na nevyhnutné minimum a má obmedzený vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi. Na tomto základe Komisia schválila rakúsku schému podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci.

Viac informácií o CISAF-e možno nájsť tu. Verzia dnešného rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter, bude po vyriešení otázok týkajúcich sa dôvernosti sprístupnená pod číslom veci SA.120165 v registri štátnej pomoci na webovom sídle Komisie pre hospodársku súťaž.

(Ďalšie informácie: Arianna Podesta – Tel.: +32 2 298 70 24; Luuk de Klein – Tel.: +32 229 94774)

 

 

OZNÁMENIA

 

 

Agropotravinové dni EÚ sa na budúci týždeň vrátia do Bruselu

Tretí ročník Dní poľnohospodárstva a potravinárstva EÚ sa uskutoční od 15. do 17. decembra 2025 v Bruseli na tému „Zabezpečenie potravín a poľnohospodárstva v Európe“. Odštartuje ju videozáznam predsedníčky Ursuly von der Leyenovej, ktorý sa následne bude dať nájsť online, po ktorom budú nasledovať úvodné poznámky komisára Christopha Hansena.

Na trojdňovom podujatí sa stretnú poľnohospodári, tvorcovia politík EÚ, občianska spoločnosť, akademickí pracovníci a agropotravinárske podniky, aby diskutovali o najnovších trendoch, výzvach a príležitostiach v tomto odvetví. Účastníci sa budú môcť zapojiť do diskusií o budúcnosti európskeho poľnohospodárstva, vývoji trhu, potravinovej bezpečnosti, udržateľnosti a úlohe digitálnych technológií a údajov v poľnohospodárstve.

Súčasťou podujatia bude aj výstava prezentujúca výskumné projekty, kľúčové dátové portály a dostupné možnosti financovania.

Medzi hlavné body tohtoročného programu patrí vydanie novej správy o vyhliadkach poľnohospodárstva EÚ, v ktorej sa uvádzajú hlavné faktory formujúce hospodársku a environmentálnu budúcnosť poľnohospodárskych podnikov EÚ.

Komisár Hansen bude diskutovať najmä o tom, ako môže súčasná a budúca spoločná poľnohospodárska politika podporiť potravinovú bezpečnosť, konkurencieschopné odvetvie poľnohospodárstva, jednoduchšie pravidlá a rovnaké podmienky v celej EÚ. Od 11.00 hod. do 11.30 hod. SEČ usporiada aj tlačovú konferenciu v budove Charlemagne, ktorá sa bude vysielať na EBS.

Viac informácií je k dispozícii online.

(Ďalšie informácie: Balazs Ujvari – Tel.: +32 2 295 45 78; Constanze Ulrich – Tel.: +32 2 299 38 44)

Komisár Kubilius v Ríme na rozhovoroch o európskej obrannej pripravenosti

Komisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius sa dnes stretol s talianskym ministrom obrany Guidom Crosettom na rozhovoroch o posilnení obrannej pripravenosti Európy v čase rastúcej geopolitickej neistoty.

Návšteva prichádza v čase, keď EÚ urýchľuje svoju prácu s cieľom zvýšiť pripravenosť, posilniť odolnosť priemyslu a pokročiť v spoločnom rozvoji spôsobilostí s členskými štátmi.

Očakáva sa, že zasadnutie sa bude zaoberať tým, ako môže vnútroštátne úsilie, podobne ako úsilie v rámci programu SAFE, čo najlepšie podporiť celoeurópske ciele v oblasti spôsobilostí vrátane štyroch navrhovaných hlavných projektov: Európska iniciatíva v oblasti obrany dronov, organizácia Eastern Flank Watch, európsky vzdušný štít a európsky vesmírny štít. ako aj o tom, ako posilniť priemyselnú spoluprácu s cieľom zabezpečiť jednotnú a odolnú európsku bezpečnostnú architektúru a obranný ekosystém.

(Ďalšie informácie: Thomas Regnier – tel.: +32 2 299 10 99; Marine Strauss – Tel.: +32 2 298 91 03)

 

 

 

Predbežné programy nadchádzajúcich zasadnutí Komisie

Upozorňujeme, že tieto položky môžu podliehať zmenám.

 

Nadchádzajúce podujatia Európskej komisie

Tlačové správy Eurostatu

 

Individuálne kalendáre predsedu a komisárov

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach