Denné správy 14 / 01 / 2026

Globálne a európske teploty v roku 2025 sa umiestnili na treťom mieste, uvádza sa v správe programu Copernicus.

Podľa údajov zo správy EÚ Copernicus Global Climate Highlights, ktorá bola dnes uverejnená, sa globálne teploty v roku 2025 umiestnili na treťom mieste s najvyššími zaznamenanými hodnotami. Tento rok bol len o 0,01 °C nižší ako v roku 2023 a zatiaľ čo rok 2024 zostáva najteplejším rokom, aký bol kedy zdokumentovaný, rok 2025 tesne za ním nasledovali teploty výrazne vyššie ako historické priemery. Minulý rok bol pre Európu tretím najteplejším zaznamenaným rokom.

V správe programu Copernicus koordinovanej so Svetovou meteorologickou organizáciou Organizácie Spojených národov a inými národnými organizáciami na monitorovanie klímy sa zdôrazňuje, že teploty vzduchu nad pevninou boli druhé najvyššie, aké boli kedy zaznamenané. Oba póly zažili extrémne podmienky: Antarktída zaznamenala rekordne najteplejšie ročné teploty, zatiaľ čo Arktída zaznamenala druhé najteplejšie teploty.

Súčasné trendy otepľovania naznačujú, že cieľ Parížskej dohody obmedziť nárast globálnych teplôt na 1,5 °C by sa mohol dosiahnuť do konca tohto desaťročia - viac ako o desať rokov skôr, ako sa predpokladalo v čase, keď bola dohoda prvýkrát podpísaná.

Intenzívne teplo v období 2023 – 2025 súvisí s dvoma primárnymi faktormi. Po prvé, skleníkové plyny sa naďalej akumulujú v atmosfére, keďže sa zvyšujú emisie a prirodzené záchyty uhlíka, ako sú lesy, sa snažia absorbovať CO2. Po druhé, teploty na hladine mora dosiahli nebývalú úroveň, poháňanú silnými a teplejšími poveternostnými podmienkami a dlhodobým otepľovaním oceánov spôsobeným zmenou klímy. Tieto rekordné ročné teploty prišli so sériou extrémnych poveternostných javov po celom svete od rekordných vĺn horúčav, silných búrok až po ničivé požiare.

EÚ pokračuje vo svojom úsilí o dosiahnutie cieľov Parížskej dohody a je plne odhodlaná stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou. Tento rok predstaví nový európsky rámec pre odolnosť proti zmene klímy a riadenie rizík s cieľom lepšie pripraviť EÚ na klimatické riziká a budovať odolnosť proti zmene klímy.

(Ďalšie informácie: Thomas Regnier +32 2 299 10 99, Marine Strauss +32 298 91 03)

Komisia vyplatila Litve 464 miliónov EUR v rámci nástroja NextGenerationEU

Európska komisia dnes vyplatila Litve 464 miliónov EUR, čo predstavuje štvrtú platbu v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Nástroj je ústredným prvkom nástroja NextGenerationEU – programu Komisie po pandémii na podporu obnovy, hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti členských štátov.

Opatrenia súvisiace s touto žiadosťou o platbu zahŕňajú reformy a investície, ktoré budú stimulovať pozitívnu zmenu pre občanov a podniky v Litve v oblasti verejných financií, vzdelávania, energetickej efektívnosti, výskumu a zdravia.

Komisia túto žiadosť čiastočne schválila 13. novembra 2025. Litva predložila Komisii svoju žiadosť o platbu 4. augusta 2025.  Z 514,5 milióna EUR, o ktoré pôvodne požiadala Litva, bola suma vo výške približne 59 miliónov EUR pozastavená z dôvodu čiastočného splnenia míľnika týkajúceho sa zdaňovania príjmu fyzických osôb a príspevkov na sociálne poistenie. Litva má teraz šesť mesiacov na uspokojivé dokončenie tohto míľnika.

Komisia dnes s priaznivým stanoviskom Hospodárskeho a finančného výboru Rady vyplatila finančné prostriedky.

Pri tejto štvrtej platbe predstavujú celkové finančné prostriedky vyplatené Litve v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti teraz 2,26 miliardy EUR, čo predstavuje 58,7 % celkových pridelených prostriedkov Litvy. Celkový plán obnovy a odolnosti Litvy je financovaný sumou 3,85 miliardy EUR, z čoho 2,3 miliardy EUR sú granty a 1,55 miliardy EUR sú úvery.

Platby v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sú založené na výkonnosti a závisia od úspešného vykonávania národných plánov. S cieľom ukončiť mechanizmus na konci roka 2026 musia členské štáty splniť všetky zostávajúce míľniky a ciele do augusta 2026 a predložiť posledné žiadosti o platbu do konca septembra.

Interaktívna mapa s príkladmi reforiem a investícií podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je k dispozícii online. Ďalšie podrobnosti o postupe podávania žiadostí o platbu v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti možno nájsť online.   

(Ďalšie informácie: Maciej Berestecki – Tel.: +32 2 296 64 83; Anna Wartberger – Tel.: +32 2 28 20 54)

Európska komisia vydala 11 miliárd EUR vo svojej prvej ^syndikovanej transakcii z roku 2026

Európska komisia včera získala 11 miliárd EUR z dlhopisov EÚ vo svojej prvej ^syndikovanej transakcii za rok 2026.

Transakcia s dvoma tranžami sa týkala novej dlhopisy EÚ vo výške 6 miliárd EUR so splatnosťou 12. júla 2029 a využitia dlhopisu EÚ vo výške 5 miliárd EUR so splatnosťou 12. októbra 2055. Trojročný dlhopis bol ocenený na 99,839% s výnosom z opätovnej ponuky 2,426% a 30-ročný dlhopis bol ocenený na 98,934% s výnosom z opätovnej ponuky 4,061%. Prijaté ponuky presiahli 65 mld. € v prípade nového trojročného dlhopisu a 97 mld. € v prípade 30-ročného dlhopisu. To sa rovná miere nadmerného záujmu približne 11-násobku a 19-násobku.

Komisia teraz vydala 11 miliárd EUR zo svojho cieľa financovania vo výške 90 miliárd EUR na prvý polrok 2026. Úplný prehľad všetkých doteraz vykonaných transakcií EÚ je k dispozícii online. Podrobný prehľad plánovaných transakcií EÚ na prvý polrok 2026 je k dispozícii aj v pláne financovania EÚ. Ďalšou transakciou v orientačnom kalendári emisií EÚ je aukcia pokladničných poukážok EÚ 21. januára 2026.

Viac informácií je k dispozícii v tlačovej správe online.

(Ďalšie informácie: Balazs Ujvari – Tel.: +32 2 295 45 78; Francisca Marçal Santos – Tel.: +32 2 299 72 36)

Komisia schválila vytvorenie spoločného podniku spoločností Škoda Transportation a Tata AutoComp

Európska komisia na základe nariadenia EÚ o fúziách schválila vytvorenie spoločného podniku spoločností Škoda Transportation a.s. prostredníctvom jej dcérskej spoločnosti Rolling Stock Components s.r.o., Česka a TATA AutoComp System Limited (ďalej len „Tata AutoComp“) z Indie.

Transakcia sa týka predovšetkým výroby výkonovej elektroniky pre železničné koľajové vozidlá pre indický trh.

Komisia dospela k záveru, že oznámená transakcia nevyvolá obavy z narušenia hospodárskej súťaže vzhľadom na obmedzený vplyv na Európsky hospodársky priestor. Oznámená transakcia bola preskúmaná v rámci zjednodušeného postupu preskúmania fúzie.

Viac informácií je k dispozícii na webovom sídle Komisie venovanom hospodárskej súťaži vo verejnom registri prípadov pod číslom M.12181.

(Ďalšie informácie: Ricardo Cardoso – Tel.: +32 2 298 01 00; Paula Clara Ritter-Moschütz – Tel.: +32 2 296 40 83)

Komisia schválila akvizíciu spoločnosti Mitsubishi Logisnext spoločnosťou JIP

Európska komisia na základe nariadenia EÚ o fúziách schválila nadobudnutie výlučnej kontroly nad spoločnosťou Mitsubishi Logisnext Co., Ltd japonskou spoločnosťou Japan Industrial Partners Inc (s jej pridruženými fondmi JIP).

Transakcia sa týka predovšetkým odvetvia výroby vysokozdvižných vozíkov a súvisiacich logistických zariadení a systémov.

Komisia dospela k záveru, že oznámená transakcia nevyvolá obavy z narušenia hospodárskej súťaže vzhľadom na obmedzené postavenie spoločností na trhu vyplývajúce z navrhovanej transakcie. Oznámená transakcia bola preskúmaná v rámci zjednodušeného postupu preskúmania fúzie.

Viac informácií je k dispozícii na webovom sídle Komisie venovanom hospodárskej súťaži vo verejnom registri prípadov pod číslom veci M.12229.

(Ďalšie informácie: Ricardo Cardoso – Tel.: +32 2 298 01 00; Paula Clara Ritter-Moschütz – Tel.: +32 2 296 40 83)

OZNÁMENIA

Komisia a cyperské predsedníctvo Rady organizujú konferenciu venovanú pamiatke holokaustu

Európska komisia a cyperské predsedníctvo Rady dnes večer usporiadajú „Konferenciu o pamiatke holokaustu: Spomienka na minulosť. Formovanie budúcnosti. Toto podujatie si uctí obete šoa, aby si zachovali pamiatku na zverstvá spáchané v Európe počas druhej svetovej vojny.

Komisár pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnus Brunner otvorí konferenciu spolu s podpredsedníčkou Európskeho parlamentu Pinou Piciernovou. V rámci programu sa koordinátorka Komisie pre boj proti antisemitizmu a podporu židovského života Katharina von Schnurbeinová zapojí aj do rozhovoru s Alfredom Garwoodom, ktorý prežil holokaust.

Komisár Brunner uviedol: „Naša budúcnosť – a budúcnosť našej demokracie – závisí od našej kolektívnej schopnosti pamätať si minulosť a poučiť sa z nej. Časom umierajú poslední živí svedkovia zverstiev holokaustu. S cieľom zabezpečiť, aby sme nikdy nezabudli, vyvíjame nové spôsoby zapamätania.“

Stratégia EÚ v oblasti boja proti antisemitizmu a podpory židovského života obsahuje 90 opatrení na predchádzanie všetkým formám antisemitizmu, ochranu a podporu židovského života a podporu pamiatky obetí holokaustu. Patrí sem napríklad ochrana verejných priestorov, bohoslužobných priestorov a cintorínov. V rámci tejto stratégie Komisia spustila Európsku sieť pamätných miest holokaustu s cieľom zlepšiť a posilniť pamiatku holokaustu v čase rastúceho antisemitizmu.

Viac informácií o konferencii a odkaz na živé vysielanie nájdete online.

(Ďalšie informácie: Markus Lammert – Tel.: +32 2 296 75 33; Antoine Lomba – Tel.: +32 2 299 32 33)

ROZHODNUTIA

Komisia vymenúva nového riaditeľa na Generálnom riaditeľstve pre digitálne služby

Európska komisia dnes vymenovala Leontinu Sanduovú za riaditeľku pre digitálne nástroje a inovácie na Generálnom riaditeľstve pre digitálne služby (GR DIGIT). Toto generálne riaditeľstvo je zodpovedné za digitálne služby, ktoré podporujú ostatné útvary Komisie a inštitúcie EÚ v ich každodennej práci a pomáhajú orgánom verejnej správy v členských štátoch EÚ. Dátum nadobudnutia účinnosti sa určí neskôr.

S takmer dvoma desaťročiami odborných skúseností v Európskej komisii a súkromnom sektore, od vývoja softvéru až po formuláciu stratégie a tvorbu politiky, si pani Sandu vybudovala rozsiahle odborné znalosti v oblasti digitálnej transformácie. Preukázala silnú schopnosť viesť multidisciplinárne tímy, riadiť značné rozpočty a poskytovať inovatívne digitálne služby. Počas svojej kariéry v Komisii riadila najmä vykonávanie tvorby politík v oblasti digitálnej pripravenosti, vybudovala portfólio interoperability a riešení s otvoreným zdrojovým kódom so širokou používateľskou základňou a úspešne riadila rokovania o akte o interoperabilnej Európe a jeho spustenie.

Pani Sandu, rumunská štátna príslušníčka, je v súčasnosti vedúcou oddelenia pre interoperabilitu a digitálnu verejnú správu na GR DIGIT. Predtým bola vedúcou oddelenia pre digitálne obchodné riešenia na tom istom GR, kde zaviedla nástroje umelej inteligencie na zvýšenie vyšetrovacej kapacity a skrátenie trvania analýzy údajov. V skoršej fáze svojej kariéry pôsobila ako politická asistentka generálneho riaditeľa GR DIGIT. Pred nástupom do Komisie v roku 2007 pracovala pani Sandu ako softvérová inžinierka.

(Ďalšie informácie: Balazs Ujvari – Tel.: +32 2 295 45 78; Francisca Marçal Santos – Tel.: +32 2 299 72 36)

Predbežné programy nadchádzajúcich zasadnutí Komisie

Upozorňujeme, že tieto položky môžu podliehať zmenám.

Nadchádzajúce podujatia Európskej komisie

Tlačové správy Eurostatu

Kalendárne položky predsedu a komisárov

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach