16. december 2025 00:00   EU   Európska komisia

EÚ vyčlenila 29 miliónov EUR na humanitárne krízy v Mjanmarsku a Rohingoch

Európska únia vyčlenila ďalších 15 miliónov EUR na humanitárnu pomoc na riešenie potrieb komunít postihnutých prebiehajúcim konfliktom v Mjanmarsku a 14 miliónov EUR na rozvojovú pomoc rohinským utečencom a ich hostiteľským komunitám v Bangladéši a iných susedných krajinách.

Tieto nové finančné prostriedky prichádzajú v čase, keď zintenzívňujúci sa konflikt v Mjanmarsku naďalej vytláča viac ľudí v krajine a zároveň vedie k väčšiemu vysídľovaniu do Bangladéša a susedných krajín. Situáciu ešte zhoršilo zemetrasenie, ktoré začiatkom tohto roka zasiahlo Mjanmarsko, čo viedlo ku kolapsu základných služieb, ako je zdravotníctvo, prístup k vode, sanitácii a vzdelaniu, a k prudkému nárastu hladu.

Najväčší podiel humanitárneho príspevku, až 12 miliónov EUR, bude slúžiť na podporu komunít postihnutých konfliktom v Mjanmarsku. Financovanie bude uprednostňovať potravinovú a výživovú pomoc vzhľadom na znepokojujúci počet ľudí ohrozených hladomorom.

V Bangladéši sa sumou 2 milióny EUR posilní existujúca pomoc EÚ rohinským utečencom so zameraním aj na potraviny a výživu. Ďalší milión sa použije aj na podporu mjanmarských a rohinských utečencov vysídlených v iných susedných krajinách, v ktorých žijú v zraniteľných podmienkach.

Táto pomoc dopĺňa takmer 50 miliónov EUR poskytnutých na humanitárnu pomoc v súvislosti s krízou v Mjanmarsku a jej regionálnymi dôsledkami vrátane núdzového financovania v reakcii na zemetrasenie, ktoré postihlo krajinu koncom marca. Dopĺňa tiež viac ako 32 miliónov EUR, ktoré už boli v tomto roku pridelené na humanitárnu pomoc Bangladéšu.

Ďalších 14 miliónov EUR na rozvojovú pomoc sa zameria na udržateľnosť a sebestačnosť v táboroch Rohingov v Cox's Bazar. Bude zahŕňať podporu rozvoja zručností a živobytia.

Čoraz viac ľudí uteká cez hranice do Bangladéša, pričom od januára 2024 sa v Cox's Bazar nachádza viac ako 136 000 nových rohinských utečencov. Zhoršujúca sa situácia v táboroch v Bangladéši núti viac ľudí riskovať nebezpečné cesty po mori, aby utiekli do iných krajín.

(Ďalšie informácie: Eva Hrnčířová – Tel.: +32 2 298 84 33; Quentin Cortes – Tel.: +32 2 296 47 35)

 

Makrofinančná pomoc EÚ v súvislosti s ochorením COVID-19 vo výške 3 miliardy EURje hnacou silou reforiem a obnovy v partnerských krajinách

Európska komisia ukončila hodnotenie ex post balíka výnimočnej makrofinančnej pomoci EÚ vo výške 3 miliárd EUR, ktorý bol zavedený v reakcii na veľmi špecifické okolnosti pandémie COVID-19. V čase vrcholiacej krízy sa balíkom poskytla kritická podpora desiatim partnerským krajinám: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Gruzínsko, Jordánsko, Kosovo, Moldavsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Tunisko a Ukrajina. Ukrajina a Moldavsko sa odvtedy stali kandidátskymi krajinami EÚ.

Návrh balíka úspešne vyvážil naliehavosť s politickým vplyvom a pokračoval v dôležitých reformách dohodnutých s krajinami v rámci podmienenosti makrofinančnej pomoci (v súlade s perspektívou EÚ pre kandidátske krajiny).

V posúdení sa potvrdzuje, že balík makrofinančnej pomoci bol včasnou, dobre cielenou a vysoko relevantnou reakciou na bezprecedentný hospodársky otras vyvolaný pandémiou COVID-19. Poskytla zásadnú finančnú úľavu v čase akútneho fiškálneho tlaku, pomohla partnerským vládam stabilizovať ich hospodárstva, zachovať základné verejné služby a zachovať makroekonomickú dôveru.

V správe sa zdôrazňuje, že makrofinančná pomoc sa mobilizovala mimoriadne rýchlo v úzkej koordinácii so spoluzákonodarcami, keďže všetkých desať operácií bolo v máji 2020 zlúčených do jedného návrhu, ktorý bol prijatý do piatich týždňov, pričom prvé úhrady sa uskutočnili začiatkom jesene. Prvé tranže boli uvoľnené rýchlo, zatiaľ čo druhé tranže boli naďalej spojené s cielenými štrukturálnymi reformami zosúladenými s vnútroštátnymi prioritami.

V hodnotení sa potvrdzuje, že makrofinančná pomoc podporovala pokrok v kľúčových oblastiach vrátane riadenia verejných financií, správy vecí verejných, právneho štátu a boja proti korupcii, sociálnej ochrany a sektorových reforiem, pričom podmienky boli prispôsobené regionálnym kontextom a základným zraniteľnostiam.

Celkovo sa v hodnotení dospelo k záveru, že balík makrofinančnej pomoci v súvislosti s ochorením COVID-19 účinne dosiahol svoje ciele a posilnil úlohu EÚ ako spoľahlivého a pohotového partnera v čase krízy. Skúsenosti opätovne potvrdili strategickú hodnotu makrofinančnej pomoci ako flexibilného krízového nástroja schopného riešiť naliehavé potreby likvidity, urýchliť reformy a posilniť makroekonomickú stabilitu v susedných regiónoch EÚ.

(Ďalšie informácie: Balazs Ujvari – Tel.: +32 2 295 45 78; Francisca Marcal Santos – Tel.: +32 2 299 72 36)

EÚ prijala nové opatrenia proti ekosystému ruskej tieňovej flotily a Bielorusku

Komisia víta včerajšie rozhodnutie členských štátov EÚ prijať dodatočné sankcie voči kľúčovým zložkám hodnotového reťazca ruskej tieňovej flotily, ako aj voči Bielorusku.

Cieľom týchto nových opatrení je ďalej zvyšovať tlak na Rusko a Bielorusko, aby posilnili a podporili záväzok EÚ zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine.

EÚ sa včera rozhodla uložiť dodatočné sankcie na ekosystém tieňovej flotily, neprehľadnú sieť poskytovateľov a prevádzkovateľov, ktorí podporujú činnosť tieňovej flotily. Patria sem vlastníci lodí, sprostredkovatelia a obchodné subjekty, ktoré v niektorých členských štátoch nesprávne spravujú lodný register.

EÚ okrem toho zaviedla nové kritériá na sankcionovanie jednotlivcov alebo skupín z Bieloruska zapojených do činností, ktoré oslabujú demokraciu, právny štát a bezpečnosť EÚ.

Viac informácií je k dispozícii v našej tlačovej správe online.

(Ďalšie informácie: Olof Gill – tel.: +32 2 296 59 66; Saul Louis Goulding – tel.: +32 2 296 47 35)

Zo správy Komisie vyplýva, že Európa dosiahla značný pokrok pri zabezpečovaní interoperability digitálnych verejných služieb

Európska komisia uverejnila svoju prvú výročnú správu o interoperabilite v Únii, z ktorej vyplýva, že EÚ napreduje smerom k efektívnejším a prepojenejším digitálnym verejným službám zameraným na občanov. Interoperabilita vo verejnom sektore znamená, že informačné systémy, údaje a obchodné procesy rôznych organizácií môžu bezproblémovo spolupracovať. Umožňuje správnym orgánom bezpečne zdieľať a opätovne používať údaje naprieč hranicami a odvetviami. Podporila to nová riadiaca štruktúra a spustenie portálu interoperabilnej Európy ako centrálneho centra pre nástroje, riešenia a usmernenia, čo poukazuje na pokrok dosiahnutý od nadobudnutia účinnosti aktu o interoperabilnej Európe v apríli 2024. 

V správe sa takisto zdôrazňujú inovačné iniciatívy, ako sú experimentálne regulačné prostredia, spolupráca s GovTech a spustenie spoločenstva pre interoperabilnú Európu. Úspešné príklady, ako je EMREX, bezpečné digitálne riešenie na cezhraničnú výmenu overených študentských záznamov, ktoré dokazuje, ako interoperabilita už uľahčuje bezpečné cezhraničné služby.

Komisia a členské štáty plánujú zintenzívniť toto úsilie v roku 2026 vykonávaním prvého programu interoperabilnej Európy. Ďalšie podporné služby pre orgány verejnej správy, zjednodušené postupy posudzovania a novo schválené riešenia s označením urýchlia digitálnu transformáciu. Tieto opatrenia pomôžu modernizovať verejnú správu, znížiť administratívnu záťaž a podporiť cieľ digitálneho desaťročia EÚ, ktorým je sprístupnenie všetkých kľúčových verejných služieb online do roku 2030.

Správa je k dispozícii online. 

(Ďalšie informácie: Thomas Regnier – tel. + 32 2 299 10 99; Nika Blazevic – tel. + 32 2 299 27 17)

Poľnohospodárstvo EÚ si má zachovať vysokú úroveň produktivity podľa poľnohospodárskeho výhľadu na roky 2025 – 2035

Európska komisia uverejnila svoju najnovšiu správu o vyhliadkach poľnohospodárstva EÚ, v ktorej sa uvádzajú prognózy pre poľnohospodárske trhy EÚ do roku 2035. V správe sa predpovedá pomalší rast produktivity v dôsledku rôznych výziev od zmeny klímy až po dostupnosť a cenovú dostupnosť vstupov, zatiaľ čo poľnohospodárstvo EÚ sa transformuje na udržateľnejšie výrobné systémy.

Na základe tejto správy sa očakáva, že poľnohospodárstvo EÚ si zachová vysokú úroveň produktivity do roku 2035 s cieľom podporiť pozitívnu obchodnú výkonnosť, najmä pokiaľ ide o komodity s vysokou hodnotou. Predpokladá sa, že EÚ si zachová svoju sebestačnosť, pokiaľ ide o obilniny, mäso a mliečne výrobky, a vývoz agropotravinárskych výrobkov z EÚ bude aj naďalej významným prispievateľom k celosvetovej potravinovej bezpečnosti. Očakáva sa, že hodnota poľnohospodárskej výroby EÚ sa bude stabilne zvyšovať, najmä v dôsledku obilnín, mliečnych výrobkov a ovocia a zeleniny. Vstupné náklady, ako sú hnojivá, energia a krmivá, však pravdepodobne zostanú vysoké. Očakáva sa, že celkový vplyv poľnohospodárskych podnikov EÚ na životné prostredie sa zlepší, pričom sa znížia emisie skleníkových plynov aj nadbytok dusíka. Produktivita práce zostáva hlavnou hnacou silou celkovej poľnohospodárskej produktivity EÚ a prispieva k zvýšeniu reálneho príjmu na poľnohospodárskeho pracovníka.

Výhľad poľnohospodárskych trhov sa opiera o informácie o trhu dostupné do konca októbra 2025 pre poľnohospodársku výrobu a obchod a vychádza zo súboru makroekonomických predpokladov, ktoré sa v čase analýzy považovali za najpravdepodobnejšie. Strednodobé prognózy trhu poskytujú prehľad pre všetky zainteresované strany v agropotravinovom reťazci EÚ a slúžia ako základ pre navrhovanie politických reakcií na vznikajúce výzvy a príležitosti smerom k atraktívnemu, konkurencieschopnému, odolnému a udržateľnému poľnohospodárskemu odvetviu.

Viac informácií je k dispozícii online.

(Ďalšie informácie: Balazs Ujvari – Tel.: +32 2 295 45 78; Constanze Ulrich – Tel.: +32 2 299 38 44)

Komisia žiada o spätnú väzbu k pravidlám EÚ v oblasti ochrany morského prostredia

Európska komisia včera začala verejnú konzultáciu a výzvu na predloženie dôkazov v súvislosti s nadchádzajúcou revíziou rámcovej smernice o morskej stratégii.

Nadväzuje na uverejnenie hodnotenia rámcovej smernice o morskej stratégii v marci 2025. Ukázalo sa, že hoci smernica vytvorila ambiciózny rámec, v plnej miere nedosiahla svoj cieľ dobrého environmentálneho stavu, čo znamená mať čisté, zdravé a produktívne moria. Morská biodiverzita klesá a znečistenie naďalej poškodzuje morský život. Z hodnotenia takisto vyplynulo, že existuje jasný priestor na zníženie administratívnej záťaže prostredníctvom regulačného zjednodušenia a posilnenej správy údajov.

Cieľom revízie rámcovej smernice o morskej stratégii, ktorá bola oznámená v stratégii odolnosti v oblasti vody, je zjednodušiť vykonávanie požiadaviek smernice, ďalej chrániť morské prostredie a znížiť administratívnu záťaž. Je to potrebné na zachovanie zdravia oceánov, ako aj na obnovu a ochranu kolobehu vody v súlade s prístupom „od zdroja k moru“ v rámci európskej stratégie odolnosti vodných zdrojov a Európskeho paktu o oceánoch.

Komisárka pre životné prostredie, odolnosť vodných zdrojov a konkurencieschopné obehové hospodárstvo Jessika Roswallová v tejto súvislosti uviedla: „Zdravé,čisté a produktívne moria a oceány sú nevyhnutné na zachovanie nášho životného prostredia a na to, aby naše modré hospodárstvo mohlo prosperovať. Chcem od zainteresovaných strán a občanov počuť, ako zlepšiť ochranu morského prostredia a zároveň zefektívniť a zjednodušiť vykonávanie našich pravidiel EÚ.“

Všetky zainteresované strany sa vyzývajú, aby sa zúčastnili na online konzultácii prostredníctvom portálu Vyjadrite svoj názor. Obdobie na poskytnutie spätnej väzby je otvorené do 9. marca 2026.

Viac informácií o začatí verejnej konzultácie a výzvy na predkladanie podkladov nájdete online.

(Ďalšie informácie: Maciej Berestecki – Tel.: +32 2 296 64 83; Isabel Arriaga e Cunha +32 229 52117)

Pre zdravšie pôdy v Európe nadobudol účinnosť vôbec prvý právny predpis o monitorovaní pôdy

Dnes nadobúda účinnosť smernica o monitorovaní a odolnosti pôdy s cieľom zlepšiť zdravie pôdy v celej Európe, čo má významný vplyv na širšie hospodárstvo.

Zdravé pôdy sú nevyhnutné pre poľnohospodársku produktivitu, odolnosť rastlín proti škodcom a nutričnú kvalitu a bezpečnosť potravín. Sú rozhodujúce pre zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti a ziskovosti poľnohospodárskeho odvetvia EÚ. Degradácia pôdy však postihuje každý členský štát EÚ, pričom sa odhaduje, že 60 % až 70 % pôdy je v súčasnosti klasifikovaných ako nezdravá. Táto degradácia stojí EÚ každoročne viac ako 50 miliárd EUR.

Nový právny predpis pomôže zvýšiť odolnosť pôdy voči prírodným katastrofám, vlnám horúčav a extrémnym poveternostným javom, ako aj iným kritickým environmentálnym výzvam, ako je erózia, kontaminácia a strata biodiverzity. Posilní sa tým hospodárska konkurencieschopnosť EÚ a potravinová bezpečnosť.

Členské štáty teraz musia transponovať smernicu do vnútroštátneho práva a vytvoriť rámce monitorovania pôdy. Komisia podporí tento proces vykonávacími aktmi a usmerneniami.

Komisárka pre životné prostredie, odolnosť vodných zdrojov a konkurencieschopné obehové hospodárstvo Jessika Roswallová uviedla: „Zákonom o monitorovaní pôdy Európa podniká rozhodujúci krok na ochranu jedného zo svojich najcennejších zdrojov. Zdravá pôda je základom našich potravín, nášho hospodárstva a nášho boja proti zmene klímy. Táto smernica pomôže poľnohospodárom a orgánom chrániť zdravie pôdy a zároveň minimalizovať administratívnu záťaž, čím sa Európa stane odolnejšou a bezpečnejšou, pokiaľ ide o výživné potraviny pre budúce generácie.“

(Ďalšie informácie: Maciej Berestecki: +32 229 – 66483; Isabel Arriaga e Cunha +32 229 – 52117)

Nadobudli účinnosť nové právne predpisy EÚ na zníženie znečistenia mikroplastmi

Dnes nadobúdajú účinnosť nové pravidlá EÚ na predchádzanie znečisteniu mikroplastmi z plastového granulátu, čo predstavuje významný krok v úsilí EÚ o zníženie emisií mikroplastov pri ich zdroji. Nové pravidlá pomôžu zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na celom jednotnom trhu, podporia inovácie a investície do ekologickejších postupov a podporia prechod Európy na udržateľné hospodárstvo.

Plastové pelety – základná surovina pre väčšinu plastových výrobkov – sú významným zdrojom znečistenia mikroplastmi.  Pelety po uvoľnení zostávajú v životnom prostredí, odolávajú biodegradácii a rozptyľujú sa v pôde, riekach a oceánoch, čo predstavuje vážne riziko pre ekosystémy a ľudské zdravie.

Nové pravidlá sa vzťahujú na všetky hospodárske subjekty spravujúce zariadenia v EÚ, ktoré manipulujú s piatimi alebo viacerými tonami plastového granulátu za rok. Patria sem výrobcovia, recyklátori, spracovatelia, skladníci a iní spracovatelia. Vzťahujú sa aj na všetkých dopravcov prepravujúcich pelety v rámci EÚ, ako aj na subjekty zapojené do námornej dopravy.

Prevádzkovatelia musia zabrániť akýmkoľvek únikom alebo únikom, zamedziť ich šíreniu a vyčistiť ich, ako aj vypracovať a vykonávať plány riadenia rizík prispôsobené povahe a veľkosti svojich zariadení. Od dopravcov sa nevyžaduje, aby vypracovali plány riadenia rizík, ale musia dodržiavať povinnosti stanovené v nariadení.

Veľké a stredné podniky, ktoré ročne spracujú viac ako 1 500 ton plastového granulátu, musia získať osvedčenie o zhode alebo povolenie. Na malé podniky a mikropodniky sa vzťahujú jednoduchšie požiadavky na dodržiavanie predpisov.

Komisia do 17. decembra 2026 vypracuje informačné a školiace materiály na podporu vykonávania nariadenia a požiada európske normalizačné organizácie, aby vypracovali harmonizované normy na odhad množstiev strát.

(Ďalšie informácie: Maciej Berestecki: +32 229 – 66483; Isabel Arriaga e Cunha +32 229 – 52117)

 

OZNÁMENIA

 

 

Komisár Kubilius bude reagovať na výzvy na podporu bezpečnosti východných hraníc v Helsinkách

Európa zintenzívňuje úsilie o ochranu svojich najexponovanejších hraníc, keďže bezpečnostné tlaky sa zintenzívňujú pozdĺž východnej hranice EÚ.

V tejto súvislosti sa komisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius dnes v Helsinkách na pozvanie fínskeho premiéra Petteriho Orpa spolu s vedúcimi predstaviteľmi krajín EÚ na východnom okraji zúčastňuje na prvom samite Východného krídla.

Na samite sa stretávajú tie členské štáty, ktoré čelia najpriamejším bezpečnostným rizikám, aby sa dohodli na konkrétnych opatreniach na posilnenie východného obvodu EÚ a NATO a na zvýšenie celkovej obrannej pripravenosti. Ústredným zameraním bude boj proti hybridným hrozbám a spôsob, akým by krajiny východného krídla mohli využívať nástroje EÚ na podporu obrany na odstránenie nedostatkov v spôsobilostiach, a to aj prostredníctvom silnejšej protivzdušnej obrany a systémov na obranu proti dronom.

Tieto diskusie priamo prispievajú k navrhovanej hlavnej iniciatíve organizácie Eastern Flank Watch, ktorej cieľom je zlepšiť včasné varovanie, dohľad a koordinovanú reakciu pozdĺž východnej hranice EÚ. Počas svojej návštevy sa komisár Kubilius stretne aj s Výborom fínskeho parlamentu pre obranu, pričom zdôrazní záväzok EÚ uprednostniť bezpečnosť štátov v prvej línii a vybudovať odolnú a jednotnú európsku obranu.

(Ďalšie informácie: Thomas Regnier +32 2 299 10 99, Marine Strauss +32 298 91 03)

 

 

 

Predbežné programy nadchádzajúcich zasadnutí Komisie

Upozorňujeme, že tieto položky môžu podliehať zmenám.

 

Nadchádzajúce podujatia Európskej komisie

Tlačové správy Eurostatu

 

Individuálne kalendáre predsedu a komisárov

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach