17. december 2025 00:00   EU   Európska komisia

Komisia vyčlenila 1 miliardu EUR na podporu spoločného európskeho výskumu a vývoja v oblasti obrany

Európska komisia investuje 1 miliardu EUR do spoločného výskumu a vývoja v oblasti obrany v rámci pracovného programu Európskeho obranného fondu (EDF) na rok 2026, čím posilňuje kolektívny prístup Európy k inováciám a budovaniu spôsobilostí v oblasti obrany. Od svojho spustenia v roku 2021 sa z ERF podporilo 224 projektov sumou približne 4 miliardy EUR, čím sa posilnila spolupráca medzi členskými štátmi a dosiahol pokrok v oblasti spoločných obranných technológií.

Andrius Kubilius, komisár pre obranu a vesmír, uviedol: „Európa musí posilniť spoluprácu v oblasti obrany, pričom kľúčovým základom tohto úsilia je Európsky obranný fond. Po šiestykrát investujeme značné zdroje na stimulovanie a podporu výskumu a vývoja hlavných obranných spôsobilostí. Vďaka 1 miliarde EUR z Európskeho obranného fondu na rok 2026 staviame spoluprácu do centra inovácií v oblasti obrany v Európe. Premieňame spoločné priority na spoločné spôsobilosti.“

Z programu 2026 sa bude financovať 31 tém spolupráce v oblasti výskumu a vývoja v kľúčových prioritných oblastiach, na ktorých sa dohodli členské štáty a ktoré zahŕňajú základné obranné spôsobilosti, budúce technológie a inovácie v oblasti obrany. Zachováva tiež silnú podporu pre malé a stredné podniky a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou.

V súlade so stratégiou európskeho obranného priemyslu sa v programe zavádzajú nové opatrenia na urýchlenie a zefektívnenie inovačných cyklov, najmä v prípade prelomových technológií.

(Ďalšie informácie: Thomas Regnier +32 2 299 10 99, Marine Strauss +32 298 91 03)

Vypustenie dvoch satelitov zvyšuje spoľahlivosť navigačných služieb systému Galileo

Dnes boli úspešne vypustené dva nové satelity, čím sa posilnil satelitný navigačný systém EÚ Galileo. Vypustenie sa uskutočnilo z európskeho kozmodrómu v Kourou vo Francúzskej Guyane na palube rakety Ariane 6. Nové satelity zvyšujú kapacitu konštelácie Galileo a podporujú dlhodobú spoľahlivosť systému.

Galileo je najpresnejší satelitný navigačný systém na svete a používa ho odhadom 4,5 miliardy ľudí na celom svete. Tento európsky satelitný systém poskytuje presné služby určovania polohy a času, pričom ponúka presnosť približne jedného metra a až 20 centimetrov prostredníctvom svojej služby vysokej presnosti. Tieto služby podporujú každodenné použitie, ako je reakcia na núdzové situácie, navigácia pre automobily, lode, vlaky a drony a načasovanie telekomunikačných a finančných transakcií.

Oba satelity prejdú niekoľkomesačným testovaním a kalibráciou na obežnej dráhe pred vstupom do prevádzky. Galileo je financovaný Európskou úniou a riadený Európskou komisiou. Služby systému prevádzkuje Agentúra EÚ pre vesmírny program s technickou podporou Európskej vesmírnej agentúry a európskych priemyselných partnerov.

(Ďalšie informácie: Thomas Regnier +32 2 299 10 99, Marine Strauss +32 298 91 03)

 

Rekordné financovanie EÚ v roku 2026 podporuje propagáciu agropotravinárskych výrobkov, keďže Komisia začína novú potravinovú kampaň

Európska komisia oznámila rekordný balík vo výške 205 miliónov EUR na spolufinancovanie činností na podporu udržateľných a vysokokvalitných agropotravinárskych výrobkov EÚ v roku 2026, a to na domácej aj medzinárodnej úrovni. Cieľom nového propagačného programu je posilniť globálnu konkurencieschopnosť európskeho agropotravinárskeho sektora skúmaním nových trhov a konsolidáciou súčasných trhov.

Jedným z vrcholov tohto roka bude spustenie kampane „Kúpiť európske potravinové výrobky“, ktorej cieľom je zvýšiť spotrebu a oceniť vynikajúcu kvalitu európskych agropotravinárskych výrobkov, čím sa posilní vzťah medzi spotrebiteľmi a výrobcami. Finančné prostriedky sa rozdelia medzi propagáciu v tretích krajinách, ako je Čína a Severná Amerika, a vnútorný trh EÚ s pridelenými prostriedkami vo výške 70,3 milióna EUR a 79,7 milióna EUR.

Komisár pre poľnohospodárstvo a potraviny Christophe Hansen zdôraznil, že tieto iniciatívy majú zásadný význam pre ocenenie európskych výrobkov a maximalizáciu prínosov obchodných dohôd.

Viac informácií nájdete v tlačovej správe online.

(Ďalšie informácie: Balazs Ujvari – Tel.: +32 2 295 45 78; Constanze Ulrich – Tel.: +32 2 299 38 44)

Kreatívna Európa stimuluje miliardy investícií a zvyšuje viditeľnosť diel EÚ

Program Kreatívna Európa úspešne prispel k ochrane kultúrnej rozmanitosti, posilneniu konkurencieschopnosti a posilneniu postavenia kultúrneho a kreatívneho sektora, ako aj audiovizuálneho sektora pri spolupráci za hranicami jednotlivých štátov. Tieto zistenia sú uvedené v správe, ktorú prijala Komisia a v ktorej hodnotí desaťročie programu Kreatívna Európa, hlavného programu EÚ na financovanie kultúry a médií.

Pokiaľ ide o médiá, európske filmy a seriály podporované z podprogramu MEDIA boli podstatne dostupnejšie prostredníctvom televízie, kín a videa na požiadanie, a to 9,5, 6,6 resp. 3,2-krát v porovnaní s podobnými dielami EÚ, ktoré program MEDIA nepodporuje.

V rámci podprogramu Kultúra sa zároveň podporilo viac ako 1 800 projektov, do ktorých bolo zapojených 6 700 organizácií, a financovalo sa takmer 500 000 dní mobility pre umelcov a odborníkov v oblasti kultúry, čím sa podporil pohyb ich diel za vnútroštátnymi a jazykovými hranicami.

Záručný mechanizmus pre kultúrne a kreatívne sektory, ktorý sa vykonáva spolu s Európskym investičným fondom, zmobilizoval úvery vo výške takmer 2 miliardy EUR a znížil nedostatočný prístup k dlhovému financovaniu až o 30 %. Jej úspech vydláždil cestu k spusteniu kapitálového nástroja pre audiovizuálny sektor – MediaInvest.

V roku 2021 sa v rámci programu Kreatívna Európa začali financovať aj vysokokvalitné projekty spravodajských médií na podporu nezávislosti, plurality a mediálnej gramotnosti médií.

V správe sa zdôraznilo, že financovanie má zásadný význam pre ďalšiu podporu médií a potrieb kultúrnych a kreatívnych sektorov, aby sa uvoľnil ich plný potenciál a aby sa naďalej prispôsobovali významným trhovým, technologickým a iným výzvam, ktorým čelia, a zároveň rozšírili cezhraničný prístup k rôznorodému kultúrnemu obsahu.

Správa sa týka záverečného hodnotenia programu na roky 2014 – 2020 a hodnotenia súčasného programu v polovici trvania. Viac informácií možno nájsť na internete.

(Ďalšie informácie: Thomas Regnier – Tel.:  + 32 2 299 10 99; Eva Hrncirova – Tel.: +32 2 298 84 33; Nika Blazevic – Tel.:  + 32 2 299 27 17; Eirini Zarkadoula – Tel.: +32 2 295 70 65)

 

Komisia uverejňuje prvý návrh kódexu postupov označovania obsahu vytvoreného umelou inteligenciou

Prvý návrh kódexu postupov označovania obsahu vytvoreného umelou inteligenciou bol dnes uverejnený v súlade s harmonogramom finalizácie kódexu v júni 2026.

Článok 50 aktu o umelej inteligencii zahŕňa povinnosti poskytovateľov označovať obsah vytvorený umelou inteligenciou alebo zmanipulovaný obsah v strojovo čitateľnom formáte a používateľov, ktorí nasadzujú generatívne systémy umelej inteligencie na profesionálne účely, jasne označovať deepfake a textové publikácie o umelej inteligencii týkajúce sa záležitostí verejného záujmu. S cieľom pomôcť poskytovateľom a nasadzujúcim subjektom splniť tieto požiadavky Komisia uľahčuje vypracovanie dobrovoľného kódexu postupov vypracovaného nezávislými odborníkmi pred tým, ako sa tieto pravidlá začnú uplatňovať.

Návrh kódexu postupov pozostáva z dvoch oddielov. Prvý oddiel sa týka pravidiel označovania a odhaľovania obsahu umelej inteligencie, ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov generatívnych systémov umelej inteligencie. Druhý oddiel sa týka označovania deepfake a určitého textu vytvoreného alebo zmanipulovaného umelou inteligenciou v záležitostiach verejného záujmu a vzťahuje sa na subjekty nasadzujúce generatívne systémy umelej inteligencie.

Komisia bude zhromažďovať spätnú väzbu k prvému návrhu od účastníkov a pozorovateľov kódexu postupov do 23. januára. Druhý návrh bude vypracovaný do polovice marca 2026, pričom dokončenie kódexu sa očakáva v júni budúceho roka.

Pravidlá týkajúce sa transparentnosti obsahu vytvoreného umelou inteligenciou sa začnú uplatňovať 2. augusta 2026.

Viac informácií je k dispozícii online.

(Ďalšie informácie: Thomas Regnier – tel. + 32 2 299 10 99; Nika Blazevic – tel. + 32 2 299 27 17)

 

Komisia vydá v prvom polroku 2026 dlhopisy EÚ vo výške 90 miliárd EUR

Európska komisia oznámila svoj zámer vydať v prvom polroku 2026 dlhopisy EÚ vo výške až 90 miliárd EUR, čím sa nesplatené dlhopisy EÚ do konca júna 2026 priblížia k hodnote takmer 800 miliárd EUR.

Výnosy sa použijú na financovanie úverov členským štátom EÚ v rámci programu NextGenerationEU, ako aj úverov na podporu obstarávania spôsobilostí súvisiacich s obranou v rámci nového nástroja bezpečnostných opatrení pre Európu (SAFE). Z pôžičiek EÚ sa budú financovať aj ďalšie politické programy, ako je Nástroj pre Ukrajinu, Nástroj na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán a úvery makrofinančnej pomoci susedným krajinám.

Komisia vykoná všetky emisie v rámci svojho už zavedeného jednotného prístupu k financovaniu s použitím kombinácie dlhodobých a krátkodobých nástrojov a polročných plánov financovania s cieľom oznámiť cieľové objemy emisií na základe vyvíjajúcich sa potrieb financovania. Tento prístup umožňuje Komisii financovať potreby financovania v rámci existujúcich programov a zahŕňa flexibilitu reagovať na dodatočné potreby.

Pod podmienkou, že členské štáty oznámia a potvrdia výdavky súvisiace s klímou v súlade s rámcom pre zelené dlhopisy NextGenerationEU, bude Komisia naďalej vydávať aj zelené dlhopisy NextGenerationEU na financovanie zelenej zložky Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

K dnešnému dňu sa prostredníctvom emisie zelených dlhopisov NextGenerationEU získalo 78 miliárd EUR. Ďalšie informácie nájdete v našej tlačovej správe.

(Ďalšie informácie: Balazs Ujvari – Tel.: +32 2 295 45 78; Isabel Otero Barderas – Tel.: +32 2 296 69 25)

 

Partneri EÚ a západného Balkánu podnikli ďalšie kroky na vykonávanie iniciatívy pre zrýchlené jazdné pruhy

Komisárka pre rozšírenie Marta Kosová bola dnes ráno svedkom podpísania troch dvojstranných operačných dohôd, ktorými sa posilňuje colná spolupráca medzi colnými správami Albánska, Moldavska a Severného Macedónska s Gréckom, Bulharskom a Talianskom. Cieľom memoránd, ktoré sú súčasťou plánu rastu EÚ pre Moldavsko a iniciatívy zelených jazdných pruhov medzi EÚ a západným Balkánom pod vedením Dopravného spoločenstva a Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA), je skrátiť čakacie lehoty na hraničných priechodoch a uľahčiť pohyb tovaru.

Tieto tri nové dohody vychádzajú z existujúcich dvojstranných memoránd, ktoré už existujú na iných hraniciach medzi partnermi v regióne. Ustanovenia o výmene colných údajov medzi krajinami EÚ a krajinami mimo EÚ možno zaviesť len vtedy, keď sa vytvorí potrebný právny rámec EÚ a zavedie sa colná reforma EÚ.

EÚ zároveň sprístupnila 54 miliónov EUR na investície do 11 prioritných hraničných priechodov, ktoré zabezpečujú plynulejší tranzit tovaru. Ide o konkrétny krok v postupnej integrácii partnerov zo západného Balkánu do jednotného trhu EÚ, ako sa predpokladá v pláne rastu EÚ pre západný Balkán prijatom v roku 2023.

(Ďalšie informácie: Guillaume Mercier – Tel.: +32 2 298 05 64; Quentin Cortes – Tel.: +32 2 291 32 83)

Komisia na ceste k splneniu cieľov klimatickej neutrality do roku 2030

Kolégium včera prijalo správu o preskúmaní pokroku Európskej komisie v oblasti ekologizácie. V tejto správe sa hodnotí pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov v oblasti emisií do roku 2030 a vykonávaní opatrení od prijatia oznámenia o ekologizácii Komisie v roku 2022, v ktorom sa odráža odhodlanie Komisie byť priekopníkom pri prechode na klimaticky neutrálnu spoločnosť. V rámci oznámenia Komisia stanovila opatrenia na dosiahnutie klimatickej neutrality, a to najprv znížením emisií uhlíka Komisie o 60 % v rokoch 2005 až 2030 (zníženie o 38 % v rokoch 2019 až 2030) a kompenzáciou všetkých zostávajúcich emisií vysokokvalitným certifikovaným odstraňovaním uhlíka. V správe o preskúmaní pokroku sa zvažujú aj doplnkové opatrenia na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2030.

Zo správy vyplýva, že Komisia je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa do roku 2030 a do roku 2024 dokáže znížiť svoju celkovú uhlíkovú stopu o 31 % v porovnaní s úrovňami z roku 2019. Komisia dosiahla značný pokrok najmä v súvislosti s emisiami z budov, pričom vo všetkých lokalitách došlo k zníženiu o 26 % v porovnaní s cieľom 30 % do roku 2030. Pokiaľ ide o dochádzanie zamestnancov, na všetkých pracoviskách došlo k zníženiu o 49 % v porovnaní s cieľom 45 % do roku 2030. Pokiaľ ide o cestovanie externých odborníkov, došlo k zníženiu o 59 % v porovnaní s cieľom 50 % do roku 2030.  V prípade emisií z služobných ciest zamestnancov bude Komisia pokračovať vo svojom úsilí dosiahnuť cieľ 50 % najneskôr do roku 2030.

Na základe výsledkov za rok 2024 sa zdá, že Komisia je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojich celkových cieľov. Cieľ zníženia emisií pre Komisiu je stále ambiciózny a na dosiahnutie zníženia emisií CO2je potrebné ďalšie úsilie.

Správu o pokroku v ekologizácii Komisie a ďalšie informácie o ekologických politikách inštitúcie si môžete prečítať online.

(Ďalšie informácie: Balazs Ujvari – Tel.: +32 2 295 45 78; Isabel Otero Barderas – Tel.: +32 2 296 69 25)

Komisia schválila francúzsku štátnu pomoc pre INRAP na povinné vykopávky

Európska komisia schválila v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci kompenzáciu Francúzska pre Institut National de Recherches Archéologiques Préventives (ďalej len „INRAP“) za povinné vykopávky ako prevádzkovateľ poslednej inštancie v období rokov 2008 – 2021.

INRAP je verejný subjekt pôsobiaci v odvetví preventívnej archeológie. INRAP poskytuje služby vo verejnom záujme, ktoré financuje štát, vykonáva archeologické vykopávky a prehliadky v konkurencii so súkromnými subjektmi na trhu a pôsobí ako prevádzkovateľ poslednej inštancie. To znamená, že ak žiadny iný prevádzkovateľ nie je schopný vykonávať povinné vykopávky a prehliadky, INRAP má zákonnú povinnosť ich vykonávať, za čo mu štát poskytuje náhradu.

V roku 2018 bola Komisii doručená sťažnosť od súkromného konkurenta INRAP poskytujúceho archeologické vykopávky, v ktorej sa tvrdilo, že INRAP dostáva nadmernú náhradu. V decembri 2021 Komisia začala formálne vyšetrovacie konanie s cieľom posúdiť, či náhrada predstavovala štátnu pomoc a či bola v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Počas hĺbkového prešetrovania mali Francúzsko a všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť sa k opatreniu.

Komisia posúdila opatrenie podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, najmä podľa článku 107 ods. 3 písm. d) Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý umožňuje členským štátom za určitých podmienok podporovať určité hospodárske činnosti. Komisia dospela k záveru, že opatrenie je potrebné a vhodné na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva vo Francúzsku. Komisia okrem toho zistila, že opatrenie je primerané, pretože je obmedzené na nevyhnutné minimum a má obmedzený vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

Na tomto základe Komisia schválila francúzske opatrenie podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci.

Verzia rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter, bude po vyriešení otázok týkajúcich sa dôvernosti sprístupnená pod číslom veci SA.51268 v registri štátnej pomoci na webovom sídle Komisie pre hospodársku súťaž.

(Ďalšie informácie: Ricardo Cardoso – Tel.: +32 2 298 01 00; Luuk de Klein – Tel.: +32 229 94774)

Komisia schválila holandské opatrenie štátnej pomoci vo výške 172 miliónov EUR na podporu rozvoja nových jadrových elektrární v počiatočnom štádiu

Európska komisia schválila v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci holandské opatrenie vo výške 172 miliónov EUR na podporu prípravných činností pre potenciálny rozvoj nových jadrových elektrární. Účelom opatrenia je prispieť k dekarbonizácii holandského energetického mixu.

Príjemcom opatrenia je Nucleaire Energie Organisatie Nederland B.V. (ďalej len „NEO NL“), štátny podnik, ktorý bude vytvorený a financovaný na vykonávanie prípravných činností na vybudovanie jadrových elektrární, ako je príprava výberu dodávateľa technológií a získanie potrebných licencií na rozvoj elektrární.

Opatrenie sa nevzťahuje na výstavbu a prevádzku nových jadrových elektrární.

Pomoc bude mať formu konvertibilného úveru vo výške 127 miliónov EUR a kapitálového príspevku vo výške 45 miliónov EUR. NEO NL sa bude riadiť medzinárodnými najlepšími postupmi stanovenými v rámci čiastkového prístupu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Komisia posúdila opatrenie podľa článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý umožňuje členským štátom za určitých podmienok podporovať rozvoj určitých hospodárskych činností. Komisia dospela k záveru, že opatrenie je potrebné a vhodné na zabezpečenie realizácie prípravnej fázy vývoja nových jadrových elektrární v Holandsku. Komisia okrem toho zistila, že opatrenie je primerané, pretože je obmedzené na nevyhnutné minimum a bude mať obmedzený vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

Na tomto základe Komisia schválila holandské opatrenie podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci.

Verzia rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter, bude po vyriešení otázok týkajúcich sa dôvernosti sprístupnená pod číslom SA.119266 v registri štátnej pomoci na webovej stránke Komisie venovanej hospodárskej súťaži.

(Ďalšie informácie: Ricardo Cardoso – Tel.: +32 2 298 01 00; Luuk de Klein – Tel.: +32 229 94774)

 

 

 

Predbežné programy nadchádzajúcich zasadnutí Komisie

Upozorňujeme, že tieto položky môžu podliehať zmenám.

 

Nadchádzajúce podujatia Európskej komisie

Tlačové správy Eurostatu

 

Individuálne kalendáre predsedu a komisárov

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach