Denné správy 27 / 01 / 2026

27. január 2026 00:00 EU Európska komisia

EÚ a India pokročia v strategickom partnerstve v oblasti obchodu a obrany na svojom 16.^samite

Európska únia a India dnes usporiadali 16. samit EÚ – India v Naí Dillí, čím otvorili úplne novú kapitolu v širšom strategickom partnerstve medzi EÚ a Indiou. Úspešné uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou a začatie partnerstva v oblasti bezpečnosti a obrany medzi EÚ a Indiou zdôrazňujú odhodlanie oboch partnerov formovať jedno z určujúcich partnerstiev 21.^storočia.

Predsedníčka Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „V tomto čoraz nestabilnejšom svete si Európa vyberá spoluprácu a strategické partnerstvá. Dnes sme podpísali dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou, ktorá je matkou všetkých obchodných dohôd. Otvárame neuveriteľný trh pre bezproblémový obchod, investície a drastické zníženie ciel pre dve miliardy ľudí. A naše partnerstvo v oblasti bezpečnosti a obrany zvýši našu odolnosť voči všetkým formám hrozieb. Dnes spoločne napredujeme a zaväzujeme sa k nášmu skutočne transformačnému partnerstvu.“

Okrem historickej obchodnej dohody a partnerstva v oblasti bezpečnosti a obrany začali EÚ a India rokovania o dohode, ktorá umožní bezpečnú výmenu citlivých informácií. Samit tiež posilnil spoluprácu v oblasti inovácií, výskumu, zručností a mobility. Obe strany sa rovnako dohodli na nových iniciatívach na podporu startupov, výskumu a čistej energie vrátane ekologického vodíka a schválili dlhodobý strategický program, ktorým sa bude riadiť spolupráca medzi EÚ a Indiou do roku 2030.

Predsedníčka von der Leyenová a predseda vlády Modi sa popri samite stretli s vedúcimi predstaviteľmi podnikateľskej sféry na prvom podnikateľskom fóre EÚ – India s cieľom posilniť hospodárske väzby medzi národmi Európy a Indie.

Diskusie budú pokračovať začiatkom februára na fóre India – EÚ, na ktorom sa stretnú tvorcovia politík, podniky a odborníci, aby tieto plány premenili na činy.

Vyhlásenie predsedníčky von der Leyenovej s prezidentom Costom a indickým predsedom vlády Modim po samite je k dispozícii online.

Tlačová správa, informačný prehľad a spoločné vyhlásenie po 16.^samite EÚ – India sú k dispozícii online. Tlačová správa a otázky a odpovede týkajúce sa dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou sú k dispozícii aj online.

(Ďalšie informácie: Olof Gill – tel.: +32 2 296 59 66; Anouar El Anouni – Tel.: +32 2 291 35 80; Marta Perez-Cejuela Romero – tel.: +32 2 296 37 70)

Komisia zriaďuje pracovnú skupinu na posilnenie kontrol dovozu v oblasti bezpečnosti potravín

Európska komisia dnes zriadila osobitnú skupinu na zachovanie a posilnenie schopnosti EÚ zabezpečiť, aby dovoz spĺňal normy Únie, a zároveň podporovať zamestnanosť a rast výrobcov z EÚ.

Osobitná skupina sa zameria najmä na bezpečnosť potravín a krmív, rezíduá pesticídov a koordinované monitorovacie opatrenia EÚ týkajúce sa konkrétnych dovážaných výrobkov. Spája odborné znalosti Komisie a členských štátov a prispeje k ďalšej harmonizácii dovozných kontrol v celej EÚ, pričom vypracuje odporúčania pre spoločné opatrenia Komisie a členských štátov a určí, kde sú potrebné dodatočné administratívne alebo regulačné opatrenia na posilnenie kontrol.

Prísne dovozné pravidlá, pokiaľ ide o hygienu potravín a krmív, bezpečnosť spotrebiteľov a zdravotný stav zvierat a rastlín, majú za cieľ zabezpečiť, aby každý dovoz spĺňal rovnaké prísne normy ako výrobky zo samotnej EÚ. Kontroly dovozu majú zásadný význam pri overovaní súladu potravín a krmív s príslušnými požiadavkami. Pravidlá EÚ sa vzťahujú na všetky výrobky predávané v EÚ bez ohľadu na to, či sú vyrobené na domácom trhu alebo dovezené.

Formálne spustenie pracovnej skupiny sa uskutočnilo popri včerajšom zasadnutí Rady a nadväzuje na dialóg o vykonávaní kontrol dovozu, ktorý sa konal v decembri minulého roka, keď Komisia oznámila posilnenie svojich opatrení v tejto oblasti.

Viac informácií je k dispozícii v našej tlačovej správe.

(Ďalšie informácie: Eva Hrnčířová – Tel.: +32 2 298 84 33; Anna Gray – Tel.: +32 2 298 08 73)

EÚ a Brazília uzatvárajú dohody o vytvorení najväčšej oblasti voľného a bezpečného toku údajov na svete

Európska komisia a Brazília dnes prijali rozhodnutia o vzájomnej primeranosti, v ktorých potvrdili, že ich úrovne ochrany údajov sú porovnateľné. Uznávajúc prísne normy ochrany údajov, ktoré chránia spotrebiteľov a občanov na oboch stranách, tieto dohody teraz umožňujú podnikom, verejným orgánom a výskumným pracovníkom voľnú výmenu údajov medzi EÚ a Brazíliou.

Zabezpečením voľného a bezpečného toku osobných údajov medzi EÚ a Brazíliou bez akýchkoľvek dodatočných požiadaviek sa podporí digitálny obchod medzi týmito dvoma jurisdikciami. Rozhodnutiami sa ušetria náklady a zabezpečí sa právna istota a stabilita pre európske spoločnosti, ktoré už investovali v Brazílii, a pre brazílske firmy, ktoré expandujú na trh EÚ. Vytvárajú najväčšiu oblasť voľného a bezpečného toku údajov na svete, z čoho má prospech spolu 670 miliónov spotrebiteľov v celej EÚ a Brazílii.

Tieto rozhodnutia o vzájomnej primeranosti sa prijímajú v kontexte historickej dohody o partnerstve (EMPA) a dočasnej dohody o obchode (iTA) podpísanej 17. januára medzi EÚ a Mercosurom. Tieto rozhodnutia budú základným kameňom posilnenia obchodu medzi EÚ a Brazíliou a vysielajú ďalší silný geopolitický signál, ktorý preukazuje spoločný záväzok EÚ a Brazílie k multilateralizmu a medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách.

Výkonná podpredsedníčka pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu Henna Virkkunenová uviedla: „EÚ dnes ďalej prehlbuje svoje väzby s jedným zo svojich najstrategickejších a podobne zmýšľajúcich partnerov. Naše rozhodnutie o vzájomnej primeranosti je kľúčovým krokom k ďalšej integrácii našich hospodárstiev. Vytvorí nové príležitosti pre naše podniky a podporí inovácie v prospech miliónov spotrebiteľov v celej Európe a Južnej Amerike.“

Komisár pre demokraciu, spravodlivosť, právny štát a ochranu spotrebiteľa Michael McGrath uviedol: „Brazília vybudovala silný rámec ochrany súkromia a údajov, ktorý chráni základné práva. Spoločne sme vytvorili najväčšiu oblasť na svete pre bezpečné cezhraničné toky údajov, ktoré pokrývajú viac ako 670 miliónov ľudí. Táto dohoda podporuje digitálny obchod, podporuje podniky všetkých veľkostí a stanovuje globálnu referenčnú hodnotu, z ktorej vyplýva, že silná ochrana súkromia môže existovať súbežne s inováciami a rastom. Vysiela jasný odkaz: základné práva sa nekončia na hraniciach, čo spotrebiteľom dáva istotu, že ich údaje sú rešpektované a chránené.“

Prijatie rozhodnutí o vzájomnej primeranosti nadväzuje na stanovisko Európskeho výboru pre ochranu údajov a súhlas členských štátov EÚ v rámci tzv. komitologického postupu. Komisia preskúma fungovanie svojho rozhodnutia o primeranosti po uplynutí štyroch rokov.

Komisár pre demokraciu, spravodlivosť, právny štát a ochranu spotrebiteľa Michael McGrath sa dnes neskôr zúčastní na ceremónii v Brazílii pri príležitosti tohto historického míľnika. Slávnostný ceremoniál sa bude vysielať naživo na EBS a po ňom bude nasledovať tlačová konferencia o +/- 20:00 SEČ. Spoločné vyhlásenie komisárky McGrathovej a riaditeľa brazílskeho národného úradu na ochranu údajov bude k dispozícii zajtra dopoludnia.

Viac informácií nájdete v našej tlačovej správe.

(Ďalšie informácie: Markus Lammert – Tel.: +32 2 296 75 33; Antoine Lomba – Tel.: +32 2 299 32 33)

Komisia poskytuje balík na podporu infraštruktúry a podnikov na západnom Balkáne vo výške 171 miliónov EUR

Európska komisia oznámila podporu vo výške 171 miliónov EUR na podporu rozvoja infraštruktúry a rastu súkromného sektora medzi partnermi zo západného Balkánu.

Nový podporný balík zahŕňa balík investičných príspevkov z rôznych zdrojov financovania EÚ: príspevky z nástroja predvstupovej pomoci (IPA III) na projekt v Bosne a Hercegovine, príspevky bilaterálnych darcov WBIF na projekt v Čiernej Hore a príspevky z Nástroja na podporu reforiem a rastu (RGF) na projekty v Albánsku, Čiernej Hore a Severnom Macedónsku.

Dnešný balík financovania zahŕňa investičné projekty a projekty technickej pomoci, ktoré boli dnes schválené, čím sa posilňuje záväzok EÚ k udržateľnému rastu a regionálnej prepojenosti na západnom Balkáne.

Z celkového balíka je 91,8 milióna EUR pridelených na projekty infraštruktúry v štyroch partnerských krajinách. Očakáva sa, že tieto finančné prostriedky zmobilizujú celkové investície vo výške 263 miliónov EUR v rámci siedmich projektov v prioritných odvetviach vrátane digitálnych technológií, čistej energie, ľudského kapitálu, dopravy a životného prostredia. Okrem toho je 2,9 milióna EUR pridelených na štyri projekty technickej pomoci v Albánsku a Bosne a Hercegovine zamerané na podporu budúcich investícií do energetiky, vodného hospodárstva, inovácií a výskumu.

Balík zahŕňa aj príspevky vo výške 76,3 milióna EUR na programy na podporu súkromného sektora.

Po schválení operačnou radou investičného rámca pre západný Balkán môžu projekty pokračovať vo vykonávaní. To zahŕňa dokončenie potrebných dohôd s partnerskými inštitúciami a príjemcami, začatie prípravných štúdií pre činnosti technickej pomoci a dokončenie postupov potrebných na umožnenie realizácie projektov súkromného sektora. Po dokončení týchto procesov sa môže začať realizácia podporovaných investícií.

Viac informácií je k dispozícii v našej tlačovej správe.

(Ďalšie informácie: Guillaume Mercier – tel. +32 2 298 05 64; Pedro Fonesca Moniz – tel.: +32 2 291 38 76)

Belgicko zvýšilo svoje ambície v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, ale podľa posúdenia Komisie je potrebné väčšie úsilie

Komisia uverejnila svoje posúdenie konečných aktualizovaných národných energetických a klimatických plánov Belgicka. Obsahuje osobitné usmernenia pre krajinu na vykonávanie jej plánu a na zvýšenie jej ambície splniť ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Hoci Belgicko v porovnaní s návrhom aktualizovaného plánu zvýšilo svoje ambície, je potrebné ďalšie úsilie, najmä pokiaľ ide o odstránenie nedostatkov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. V konečnom aktualizovanom pláne sa uvádza pripravenosť Belgicka splniť svoje záväzky do roku 2030 podľa nariadenia o spoločnom úsilí, pričom sa očakáva prekročenie jeho cieľov v oblasti využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) za predpokladu, že sa plán riadne vykoná. Krajina posilňuje svoju energetickú bezpečnosť diverzifikáciou dodávok plynu, udržiavaním stabilnej úrovne spotreby a skúmaním alternatív zdrojov energie, ako je vodík.

Toto posúdenie dopĺňa posúdenie konečných aktualizovaných NEKP v celej EÚ a jeho sprievodné dokumenty vydané minulý rok, v ktorých sa zdôraznil značný pokrok členských štátov pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030.

Komisia opakuje svoju výzvu Poľsku, jedinému členskému štátu, ktorý ešte nepredložil svoj konečný aktualizovaný plán, aby tak bezodkladne urobilo. Komisia bude naďalej podporovať krajiny EÚ pri riešení zostávajúcich nedostatkov, zabezpečovaní financovania a vylepšovaní ich opatrení v oblasti klímy a energetiky. Viac informácií je k dispozícii online.?

Viac informácií nájdete na: Anna-Kaisa Itkonen – Tel.: +32 2 295 75 01; Ana Crespo Parrondo – Tel.: +32 2 298 13 25; Cristiana Marchitelli – Tel.: +32 2 298 94 07)

EÚ financuje 136 výskumných projektov, ktoré budú rýchlo prínosom pre občanov a podniky

Európska rada pre výskum (ERC) predstavila výsledky svojho záverečného kola grantov na overenie koncepcie na rok 2025, ktoré pomáhajú pri prechode od vedeckých myšlienok a objavov ku konkrétnym produktom a riešeniam, pričom 136 projektom udelila každý grant vo výške 150 000 EUR. Financovanie pomôže preklenúť priepasť medzi prelomovými objavmi a ich praktickým alebo komerčným využitím v každodennom živote, čo prispeje k podpore rastu a investícií. Tieto granty zvyšujú celkový počet grantov v rámci programu ERC 2025 na pôsobivých 300, ktoré sú podporené rozpočtom vo výške 45 miliónov EUR z programu Horizont Európa, rámca EÚ pre výskum a inovácie.

V roku 2025 sa týmito grantmi podporila rôznorodá škála projektov, čo poukazuje na to, ako môže špičková veda pripraviť pôdu pre inovácie. Medzi najdôležitejšie patrí využitie satelitných snímok a umelej inteligencie na vyhodnotenie škôd v čase vojny, priekopnícke ultrazvukové techniky na vizualizáciu najmenších krvných ciev v ľudskej obličke v reálnom čase a vývoj nákladovo efektívnych metód na ochranu budov pred zemetraseniami v citlivých oblastiach. Okrem toho súčasné projekty skúmajú regeneračné ošetrenia inšpirované jedinečnou biológiou nahého krtka na opravu poškodených sŕdc a inovatívne prístupy na zníženie trenia a opotrebovania strojov vytvorením ochranných uhlíkových vrstiev počas pravidelného používania.

Tohtoročný program ERC zahŕňal dve kolá výziev, v ktorých sa posudzovalo celkovo 879 návrhov. 300 nových príjemcov grantov pochádza z 23 členských štátov EÚ a pridružených krajín, pričom najväčšia koncentrácia projektov sa uskutočňuje v Nemecku (51 grantov), Španielsku (42), Taliansku (33) a Spojenom kráľovstve (31). Ukazuje to, aká je motivácia k výskumu s cieľom prilákať talenty z celej Európy.

Viac informácií je k dispozícii online.

(Ďalšie informácie: Maciej Berestecki – Tel.: + 32 2 299 66483; Isabel Arriaga e Cunha – tel.: 32 229-52117)

Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu: Eurobarometer o vnímaní antisemitizmu

Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu Európska komisia uverejnila výsledky prieskumu Eurobarometra o vnímaní antisemitizmu. Z výsledkov vyplýva, že rastúca väčšina Európanov (55 % v roku 2025 v porovnaní s 50 % v roku 2018) považuje antisemitizmus za problém vo svojom členskom štáte. 47 % Európanov uznáva nárast antisemitizmu vo svojom členskom štáte za posledných päť rokov, čo predstavuje nárast o 11 percentuálnych bodov od roku 2018. Najčastejšie uvádzanými prejavmi sú nepriateľstvo vo verejných priestoroch (62 %, +11 percentuálnych bodov), antisemitské graffiti (61 %, +10 percentuálnych bodov) a antisemitizmus online (61 %, +10 percentuálnych bodov). Takmer 7 z 10 Európanov (69 % v porovnaní s 54 % v roku 2018) si myslí, že konflikty na Blízkom východe majú vplyv na vnímanie židovského obyvateľstva v ich krajine.

Komisár pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnus Brunner uviedol: „Židovská kultúra je vtkaná do štruktúry európskych dejín. Musíme to chrániť a pestovať dnes a aj v budúcnosti. Spomienka zaručuje, že nikdy nezabudneme na historickú pravdu. Pamätáme si to spoločne.“

Prieskum tiež zistil, že polovica Európanov (48 % v porovnaní so 43 % v roku 2018) si myslí, že holokaust sa v škole dostatočne vyučuje. Rastúci počet Európanov (66 % v porovnaní so 61 % v roku 2018) si je vedomý zákonov kriminalizujúcich podnecovanie k antisemitskému násiliu. Polovica Európanov (52 % v porovnaní so 42 % v roku 2018) vie o zákonoch kriminalizujúcich popieranie holokaustu.

V októbri 2024 Európska komisia uverejnila svoju správu o pokroku týkajúcu sa vôbec prvej stratégie EÚ v oblasti boja proti antisemitizmu a podpory židovského života, ktorá bola prijatá v októbri 2021. Stratégia usmerňuje boj proti antisemitizmu v EÚ a stanovuje súbor opatrení na predchádzanie všetkým formám antisemitizmu, zabezpečenie a podporu židovského života v Európe a podporu pamiatky na holokaust. Pracuje sa na všetkých 90 opatreniach stratégie – naposledy bola spustená Európska sieť pamätníkov holokaustu (ESHEM) s cieľom vytvoriť synergie medzi viac ako 44 000 pamätníkmi v celej Európe. Komisia 20. januára predstavila aj svoju novú stratégiu EÚ proti rasizmu na roky 2026 – 2030, ktorej cieľom je bojovať proti všetkým formám rasizmu vrátane antisemitizmu. Rámcové rozhodnutie o boji proti rasizmu a xenofóbii zabezpečuje, aby sa závažné prejavy rasizmu a xenofóbie – vrátane verejného schvaľovania, popierania alebo zľahčovania holokaustu – trestali účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami. V roku 2023 Komisia prijala oznámenie „Nenávisť tu nemá miesto: Európa zjednotená proti nenávisti“ s cieľom zintenzívniť úsilie v boji proti nenávisti vo všetkých jej formách. V tejto súvislosti európska panelová diskusia občanov o boji proti nenávisti v spoločnosti, ktorú tvorilo 150 náhodne vybraných občanov, sformulovala súbor politických odporúčaní.

V rámci programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty (CERV) poskytne Komisia v rokoch 2026 – 2027 finančné prostriedky EÚ vo výške viac ako 28 miliónov EUR na podporu projektov v oblasti európskej pamiatky. Uprednostnia sa okrem iného projekty, ktorých cieľom je posilniť pamiatku na holokaust, vzdelávanie a výskum alebo bojovať proti popieraniu a skresľovaniu holokaustu. S podporou programu Erasmus+ a v rámci projektu financovaného EÚ s názvom Riešenie antisemitizmu prostredníctvom vzdelávania UNESCO spúšťa prieskum vedomostí učiteľov o antisemitizme a ich chápania.

Úplné výsledky prieskumu Eurobarometra vrátane správy, prehľadov a infografiky možno nájsť online.

(Ďalšie informácie: Markus Lammert – Tel.: +32 2 296 75 33; Cristina Torres Castillo – Tel.: + 32 2 299 06 79)

EÚ pokročila v bezpečnej satelitnej komunikácii s GOVSATCOM a IRIS2

Minulý týždeň sa začali operácie GOVSATCOM EÚ, ktoré všetkým členským štátom poskytujú prístup k bezpečnej satelitnej komunikácii na vládne a vojenské účely. Systém je vybudovaný a prevádzkovaný v Európe a zostáva plne pod kontrolou EÚ.

Výkonná podpredsedníčka pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu Henna Virkkunenová uviedla: „Naša bezpečnosť závisí od našej schopnosti zostať v spojení bez ohľadu na okolnosti. GovSatCom je teraz pripravený poskytnúť tento dôležitý odkaz. Budovaním vlastných zabezpečených satelitných služieb prelomíme našu závislosť a prevezmeme plnú kontrolu nad našou digitálnou bezpečnosťou. Je to víťazstvo pre európsku suverenitu a významný míľnik pre náš vesmírny program.“

Andrius Kubilius, komisár pre kozmický priestor a obranu, uviedol: „GOVSATCOM je len začiatok. S ním Európa rozhodne smeruje k suverénnej, bezpečnej satelitnej komunikácii pod úplnou európskou kontrolou. Rozšírením pokrytia a šírky pásma na celom svete a napredovaním smerom k IRIS2 kladieme základy odolnej a dôveryhodnej satelitnej infraštruktúry, ktorá bude slúžiť európskym vládam, bezpečnosti a strategickej autonómii v nadchádzajúcich desaťročiach.“

Ide o prvý krok k posilneniu satelitnej prepojenosti EÚ. V roku 2027 sa rozšíri pokrytie a kapacita s cieľom poskytovať bezpečnú komunikáciu na celom svete, a to aj prostredníctvom dôveryhodných obchodných partnerov s prísnymi bezpečnostnými požiadavkami.
Pokrok sa dosahuje aj v oblasti infraštruktúry pre odolnosť, prepojenosť a satelitnú bezpečnosť (IRIS2), budúceho systému bezpečnej konektivity EÚ. V súčasnosti sa používajú vojenské frekvencie IRIS2, čím sa vytvárajú základy pre dlhodobé bezpečné vládne služby. To poukazuje na hodnotu verejno-súkromných partnerstiev prostredníctvom využívania existujúcich európskych komerčných satelitov. Počiatočné služby IRIS2 sa očakávajú do roku 2029, teda skôr, ako sa plánovalo.

Cieľom tohto vývoja je spoločne zabezpečiť bezpečnú prepojenosť pre všetky členské štáty a posilniť strategickú autonómiu Európy bez akejkoľvek závislosti od tretích krajín.

(Ďalšie informácie: Thomas Regnier – tel.: +32 2 299 10 99; Marine Strauss – Tel.: +32 2 298 91 03)

Komisia začína konanie s cieľom pomôcť spoločnosti Google pri plnení povinností týkajúcich sa interoperability a spoločného využívania údajov v rámci online vyhľadávania podľa aktu o digitálnych trhoch

Európska komisia dnes začala dva súbory konaní o špecifikácii s cieľom pomôcť spoločnosti Google pri plnení jej povinností vyplývajúcich z aktu o digitálnych trhoch. Konaním o špecifikácii sa formalizuje regulačný dialóg Komisie so spoločnosťou Google o určitých oblastiach jej súladu s dvoma povinnosťami vyplývajúcimi z aktu o digitálnych trhoch.

Prvé konanie sa týka povinnosti spoločnosti Google podľa článku 6 ods. 7 aktu o digitálnych trhoch poskytnúť vývojárom tretích strán bezplatnú a účinnú interoperabilitu s hardvérovými a softvérovými funkciami kontrolovanými operačným systémom Android spoločnosti Google.

Druhé konanie sa týka povinnosti spoločnosti Google podľa článku 6 ods. 11 aktu o digitálnych trhoch poskytnúť externým poskytovateľom internetových vyhľadávačov prístup k anonymizovaným údajom o poradí, vyhľadávaní, kliknutiach a zobrazeniach, ktoré má Google Search, za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok (ďalej len „FRAND“).

Komisia ukončí konanie do šiestich mesiacov od jeho začatia. Týmito konaniami, ktoré svojou povahou nezaujmú stanovisko k dodržiavaniu aktu o digitálnych trhoch, nie sú dotknuté právomoci Komisie prijať rozhodnutie, ktorým sa konštatuje nesplnenie ktorejkoľvek z povinností stanovených v akte o digitálnych trhoch strážcom prístupu vrátane možnosti ukladať pokuty alebo pravidelné penále.

Tlačová správa je k dispozícii online

(Ďalšie informácie: Ricardo Cardoso – Tel.: +32 2 298 01 00; Thomas Regnier – tel.: +32 2 299 10 99; Paula Clara Ritter-Moschütz – Tel.: +32 2 296 40 83; Patricia Poropat – Tel.: +32 2 298 04 85)

Komisia schválila akvizíciu klubu Atlético de Madrid fondmi Apollo

Európska komisia na základe nariadenia EÚ o fúziách schválila nadobudnutie výlučnej kontroly nad klubom Atlético de Madrid, S.A.D. v Španielsku spoločnosťou Apollo Capital Management, L.P. (ďalej len „fondy Apollo“) v USA.

Transakcia sa týka predovšetkým vlastníctva futbalových klubov a účasti na španielskych a medzinárodných futbalových súťažiach.

Komisia dospela k záveru, že oznámená transakcia nevyvoláva obavy z narušenia hospodárskej súťaže, keďže spoločnosti nepôsobia na rovnakých alebo vertikálne prepojených trhoch. Oznámená transakcia bola preskúmaná v rámci zjednodušeného postupu preskúmania fúzie.

Viac informácií je k dispozícii na webovom sídle Komisie venovanom hospodárskej súťaži, vo verejnom registri prípadov pod číslom veci M.12246.