Emisie skleníkových plynov v EÚ klesli v roku 2023 o viac ako 8 %, čo bolo spôsobené pôsobivým rastom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

Emisie skleníkových plynov v EÚ klesli v roku 2023 o viac ako 8 %

Európska komisia dnes uverejnila správu o pokroku opatrení v oblasti klímy za rok 2024, z ktorej vyplýva, že čisté emisie skleníkových plynov v EÚ v roku 2023 klesli v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 8,3 %. Ide o najväčší ročný pokles za posledné desaťročia s výnimkou roku 2020, keď pandémia COVID-19 viedla k zníženiu emisií o 9,8 %. Čisté emisie skleníkových plynov sú v súčasnosti o 37 % nižšie ako v roku 1990, zatiaľ čo HDP sa za rovnaké obdobie zvýšil o 68 %, čo svedčí o pokračujúcom oddelení emisií od hospodárskeho rastu. EÚ je naďalej na dobrej ceste k splneniu svojho záväzku znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 %.

• Emisie z elektrických a priemyselných zariadení, na ktoré sa vzťahujesystém EÚ naobchodovanie s emisiami, zaznamenali v roku 2023 rekordný pokles o 16,5 %. Emisie odvetvia,na ktoré sa vzťahuje ETS, sú v súčasnosti približne o 47,6 % nižšie ako v roku 2005 a sú na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa -62 % do roku 2030.
• V rámci systému EU ETS sa emisie z výroby elektrickej energie a vykurovania v porovnaní s rokom 2022 znížili o 24 % v dôsledku rastu obnoviteľných zdrojov energie, najmä veternej a slnečnej energie, a prechodu od uhlia. Emisie z leteckej dopravy vzrástli o 9,5 %, čím pokračovali vo svojom trende po pandémii COVID-19.
• EU ETS vytvoril v roku 2023 príjmy vo výške 43,6 miliardy EUR na investície do opatrení v oblasti klímy. Na inovačný fond a modernizačný fond je vyčlenených 7,4 miliardy EUR, pričom zvyšok finančných prostriedkov pôjde priamo členským štátom.
• Budovy, poľnohospodárstvo, domáca doprava, malý priemysel a emisie z odpadu (na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí) v roku 2023 klesli približne o 2 %. Zníženie bolo spôsobené sektorom budov, pričom sa znížilo približne o 5,5 %. Emisie z poľnohospodárstva klesli o 2 %, zatiaľ čo emisie z dopravy klesli o menej ako 1 %.
• Prirodzený záchyt uhlíka v EÚ sa v roku 2023 zvýšil o 8,5 %, čím sa zvrátil klesajúci trend posledného desaťročia v odvetví využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF). Na splnenie cieľov do roku 2030 je však potrebné ďalšie úsilie.

Hoci táto správa prináša povzbudzujúce správy o znižovaní emisií v EÚ, v minulom roku došlo aj ku katastrofickejším udalostiam a stratám na životoch a živobytí spôsobeným našou už meniacou sa klímou a globálne emisie ešte nedosiahli vrchol. Je potrebné pokračovať v opatreniach, aby sa zabezpečilo, že EÚ splní svoje ciele do roku 2030 a nasmeruje sa na správnu cestu k dosiahnutiu svojho budúceho cieľa do roku 2040 a cieľa nulovej bilancie emisií do roku 2050. EÚ musí tiež pokračovať vo svojej medzinárodnej angažovanosti, počnúc konferenciou COP29 na budúci mesiac, aby zabezpečila, že aj naši medzinárodní partneri prijmú potrebné opatrenia.

Hoci sa členské štáty pomaly zlepšujú v oblasti adaptácie na zmenu klímy a budovania odolnosti, rozhodujúce sú ďalšie opatrenia. V roku 2023 zažila Európa najväčšie prírodné požiare, aké boli kedy zaznamenané, jeden z najvlhších zaznamenaných rokov, veľké morské vlny horúčav, rozsiahle ničivé záplavy a pokračujúce zvyšovanie teplôt. V oznámení Komisie o riadení klimatických rizík a v európskom posúdení klimatických rizík sa zdôraznilo, že vystavenie zmene klímy sa musí zohľadniť na všetkých úrovniach riadenia pri stanovovaní politických priorít a vo všetkých odvetvových politikách.

V minulom roku sa EÚ produktívne zapojila do spolupráce so svojimi medzinárodnými partnermi s cieľom posilniť opatrenia v oblasti klímy, najmä na konferencii COP28 v Dubaji. Na konferencii COP28 zmluvné strany uzavreli prvé globálne hodnotenie v rámci Parížskej dohody s rozhodnutiami o urýchlení opatrení do roku 2030 a po ňom vrátane prechodu od fosílnych palív, strojnásobenia kapacity energie z obnoviteľných zdrojov na celom svete a zdvojnásobenia globálnej priemernej ročnej miery zlepšenia energetickej efektívnosti do roku 2030. EÚ, jej členské štáty a finančné inštitúcie, spoločne známe ako Tím Európa, sú naďalej hlavným prispievateľom rozvojovej pomoci a najväčším prispievateľom na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy na svete, pričom predstavujú približne tretinu celosvetového verejného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy.

Súvislosti

Správa o pokroku opatrení v oblasti klímy dopĺňa výročnú správu o stave energetickej únie. Uvádza sa v ňom pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií, ako sa vyžaduje v nariadení o riadení energetickej únie. V správe sa uvádzajú aj kľúčové úspechy a nedávny vývoj v boji proti zmene klímy. Zahŕňa skutočné (historické) emisie a predpokladané budúce emisie pre každý členský štát a informácie o politikách a opatreniach EÚ, financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy a adaptácii na ňu.

Pre viac informácií

Správa o pokroku opatrení v oblasti klímy za rok 2024

Správa o stave energetickej únie za rok 2024

Tlačová správa – Správa o stave energetickej únie za rok 2024

Národné energetické a klimatické plány (NEKP)

Plnenie Európskej zelenej dohody

Quote

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach