Inflácia v eurozóne je najvyžšia za poslednú dekádu

Inflácia v eurozóne vystúpila v auguste na 3% a zdolala najvyššiu úroveň od novembra 2011. Tí, ktorí stavili na deflačné vyústenie pandemickej krízy sa zatiaľ jednoducho pletú. Kombinácia masívnych menových a rozpočtových stimulov udržiava v chode dopyt, zatiaľ čo ponuka (výroba) sa snaží dohnať zameškané čas a vysporadúva sa s narušenými výrobno-odberateľskými reťazci. Výsledkom je masívny tlak na rast cien vstupov a energií, ktoré sa premietajú vo výrobnej a postupne aj spotrebiteľské inflácii (pozri graf). Je pravdepodobné, že v najbližších mesiacoch sa ešte inflácia udrží nad 3%, potom by však mala podľa našich modelov i odhadov ECB postupne klesať pod 2% cieľ. Problém je, že inflácia je cez enormný úsiliu nás modelárov aj v pokojných časoch ťažko predvídateľná. A v post pandemickej dobe naše modely môžu fungovať ešte horšie. Viera v návrat inflácie späť pod cieľ leží na predpoklade, že efekt drahých surovín, energií a vstupov jednoducho po čase odoznie. To sa napokon v posledných dvoch dekádach už mnohokrát stalo. Drahšie pohonné hmoty v jednom roku vyhnali infláciu nahor a v druhom pokojne zase stlačili späť dole pod cieľ. Problém je v tom, že tentoraz je nedostatok niektorých vstupov skutočne extrémnym problémom. Navyše nie je vôbec isté, či tentoraz problém rýchlo odznie. A podľa niektorých prieskumov sa aj preto môže meniť správanie podnikov čeliacim tejto neistote - ďaleko častejší napríklad môžu byť inflačné doložky a súčasne aj ochota podnikov kývnuť na rýchlejší rast miezd. Jednoducho povedané, inflačné očakávania nemusí byť vôbec tak dobre ukotvená ako v posledných dvoch dekádach. Zvlášť ak sa ECB bude cítiť príliš silná v kramflecích. Pre ECB je situácia ešte komplikovanejšia v tom, že pandemický šok vyostruje rozdiely v inflácii naprieč eurozónou - kým v Belgicku atakuje inflácie 5% a v Nemecku dosiahla 3,4%, v Grécku sa stále pohybuje okolo 1%. Výrazne sa tiež líšia pravdepodobnosť v prelivu dnešnej nákladovej inflácie do inflačných očakávaní. Zatiaľ čo nedostatok pracovníkov alebo materiálu je vážnym problémom pre viac ako 70% podnikov, v Taliansku je to ľahko cez 10% podnikov. V Taliansku tak súčasný nákladový šok jednoducho časom odznie. My počítame s tým, že ECB si zatiaľ riziká spojené s trvalejšími inflačnými tlakmi na severe Európy nebude príliš pripúšťať. V septembri tak ešte nerozhodne o ukončení pandemického programu Peppy a rast sadzieb zostane aj naďalej v nedohľadne ..., až čas ukáže, nakoľko to bolo správne rozhodnutie.

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach