Júnové zníženie sadzieb ECB potvrdené

Európska centrálna banka už na svojich posledných dvoch zasadnutiach začala pripravovať trhy na zmenu kurzu a začiatok cyklu uvoľňovania menovej politiky. Včerajšia mediálna ofenzíva centrálnych bankárov na čele s guvernérom Bank of France Francoisom Villeroyom trhy a analytikov ešte viac uistila, že k prvému zníženiu úrokových sadzieb o 25 bázických bodov dôjde na najbližšom zasadaní 6. júna.

Argumenty pre nižšie sadzby v eurozóne nie je ťažké nájsť. Hospodársky rast sa síce v prvom štvrťroku mierne zrýchlil, ale eurozóna zažíva už viac ako rok stagnáciu. V dôsledku slabého dopytu postupne slabnú aj cenové tlaky, a hoci niektoré položky jadrovej inflácie zostávajú zotrvačné, odhadujeme, že celková inflácia je na dobrej ceste k dosiahnutiu 2-percentného cieľa. Z pohľadu centrálnej banky je v tomto smere kľúčová dynamika miezd, ktorá sa podľa dostupných vysokofrekvenčných ukazovateľov nielenže ďalej nezrýchľuje, ale pomerne viditeľne spomaľuje do pásma 3-4 %.

ECB však bude k znižovaniu sadzieb pristupovať veľmi opatrne. Skúsenosti s nástupom inflačnej vlny, ktorú ECB vyhodnotila ako dočasnú záležitosť, a preto reagovala s veľkým oneskorením, sú dôvodom, prečo je vnímanie rizík v Rade guvernérov stále asymetrické. Inými slovami, riziko prílišného sprísnenia menovej politiky (a negatívneho vplyvu na rast) je z pohľadu centrálnych bankárov menej závažné ako opätovné vzplanutie inflačného požiaru, pri ktorom ECB bojuje o vlastnú dôveryhodnosť. A tá je napokon najdôležitejším nástrojom, ktorý majú centrálne banky pri plnení cieľov menovej politiky k dispozícii.

Podobne ako trhy sa domnievame, že ECB na každom svojom ďalšom zasadaní sadzby nezníži. Odhadujeme, že v tomto roku dôjde k zníženiu sadzieb o 75 bázických bodov, podobne ako v prvej polovici budúceho roka, čím by sa centrálna banka mala dostať do pásma 2,5 %.

Bude to prvýkrát od vzniku eurozóny, keď ECB začne nový cyklus menovej politiky skôr ako Fed. A šéf ECB Ch. Lagardeová medzitým celkom sebavedomo hovorila o tom, že ako inštitúcia nie sú "závislí od Fedu", ale "závislí od údajov". Je v tom zrnko pravdy, v období rokov 2015 až 2019 skutočne došlo k divergencii politík. Rozhodujúci je však rozsah tejto mimookruhovej závislosti. Hlavnou obavou centrálnych bankárov je totiž vplyv slabšieho eura na vyššie importované cenové tlaky pri hasení inflačného požiaru.

Samotná centrálna banka však uvádza, že vplyv slabšieho eura na infláciu nie je podstatný. Na druhej strane, ak by Fed dlhší čas držal sadzby na súčasnej vysokej úrovni, bol by to nepochybne dôležitý argument pre ECB, aby s úrokovými sadzbami nešla výrazne nižšie.

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach