Komisia a vysoký predstaviteľ predkladajú dôrazné opatrenia na zvýšenie bezpečnosti podmorských káblov

Výkonná podpredsedníčka Henna Virkkunenová dnes v Helsinkách vo Fínsku predstavila spoločné oznámenie Komisie a VP/PK s cieľom posilniť bezpečnosť a odolnosť podmorských káblov. V spoločnom oznámení, ktoré predsedníčka von der Leyenová oznámila 9. februára vo Vilniuse počas Dňa energetickej nezávislosti Baltského mora, sa zavádza celý rad opatrení na posilnenie odolnosti tejto kritickej infraštruktúry, pričom sa rieši prevencia, odhaľovanie, reakcia, obnova a odrádzanie.

Komunikačné káble spájajú viaceré členské štáty navzájom, spájajú ostrovy s pevninou EÚ a spájajú EÚ so zvyškom sveta, pričom zabezpečujú 99 % medzikontinentálnej internetovej prevádzky. Podmorské elektrické káble uľahčujú integráciu trhov členských štátov s elektrinou, posilňujú ich bezpečnosť dodávok a dodávajú energiu z obnoviteľných zdrojov na mori na pevninu. V posledných týždňoch a mesiacoch však hrozilo, že incidenty súvisiace s podmorskými káblami spôsobia vážne narušenie základných funkcií a služieb v EÚ, čo ovplyvní každodenný život občanov EÚ. Táto iniciatíva priamo reaguje na tieto hrozby.

Cieľom spoločného oznámenia je podporiť všetky členské štáty vrátane členských štátov v regióne Baltského mora, ktoré zaznamenali výrazný nárast incidentov súvisiacich s káblami. Medzi kľúčové opatrenia patria:

• Prevencia: Zintenzívnenie bezpečnostných požiadaviek a posúdení rizík v súvislosti s podmorskými káblami, pričom sa uprednostní financovanie zavádzania nových a inteligentných káblov, čo umožní zvýšiť prepúšťanie a následne zvýšiť odolnosť.
• Zistenie: Posilnenie spôsobilostí monitorovania hrozieb pre jednotlivé morské oblasti, ako je Stredozemné alebo Baltské more, s cieľom vytvoriť komplexný situačný prehľad. Umožní to skoršie varovania a účinnejšie reakcie.
• Reakcia a zotavenie: Zlepšenie efektívnosti krízového rámca na úrovni EÚ pre rýchle opatrenia v prípade incidentov, ktoré majú vplyv na podmorské káble, a zvýšenie kapacity opráv s cieľom zabezpečiť rýchlu opravu poškodených káblov.
• Odstrašenie: Presadzovanie sankcií a diplomatických opatrení voči nepriateľským aktérom a „tieňovej flotile“ s plným využitím súboru hybridných nástrojov na riešenie hybridných kampaní. To zahŕňa aj podporu „káblovej diplomacie“ s globálnymi partnermi.

Tieto strategické opatrenia dopĺňajú prebiehajúcu prácu expertnej skupiny pre infraštruktúru podmorských káblov zloženej z členských štátov a Agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA). Akcie dopĺňajú existujúce aktivity NATO a podporujú národné a regionálne snahy, čím opätovne potvrdzujú záväzok Európy chrániť kritickú podmorskú infraštruktúru, ktorá je nevyhnutná pre globálnu komunikáciu a energetickú bezpečnosť.

Ďalšie kroky

Komisia a vysoký predstaviteľ budú postupne zavádzať konkrétne opatrenia v rokoch 2025 a 2026 spolu s členskými štátmi a Agentúrou EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA). Očakáva sa, že Komisia a vysoký predstaviteľ do konca roka 2025 okrem iných opatrení predložia mapovanie existujúcich a plánovaných infraštruktúr podmorských káblov, koordinované posúdenie rizika podmorských káblov, súbor zmierňujúcich opatrení v oblasti bezpečnosti káblov a prioritný zoznam projektov európskeho záujmu v oblasti káblov.

Dôležitým prvkom nadchádzajúcej stratégie vnútornej bezpečnosti bude aj bezpečnosť kritickej infraštruktúry EÚ. Ďalšia práca bude vychádzať aj zo správy pani Niinistöovej o tom, ako zlepšiť pripravenosť a pripravenosť Európy v civilnej a obrannej oblasti.

Súvislosti

Bezpečnosť a odolnosť infraštruktúry podmorských káblov sa riešili v odporúčaní z roku 2024 o bezpečnosti a odolnosti infraštruktúr podmorských káblov, ako aj v bielej knihe s názvom Ako zvládnuť potreby Európy v oblasti digitálnej infraštruktúry. S cieľom splniť odporúčanie Komisia zriadila expertnú skupinu zloženú z orgánov členských štátov a agentúry ENISA.

EÚ aktívne pracuje na rôznych frontoch s cieľom podporiť kybernetickú odolnosť a chrániť svojich občanov a podniky pred kybernetickými hrozbami v čoraz digitálnejšej a prepojenejšej Európe. V januári bol spustený akčný plán v oblasti kybernetickej bezpečnosti nemocníc a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s cieľom riešiť jedinečné hrozby, ktorým toto odvetvie čelí.

Komisia takisto pokračuje v práci na vykonávaní aktualizovaného právneho rámca pre odolnosť kritickej infraštruktúry, fyzickej aj kybernetickej, prostredníctvom smernice o odolnosti kritických subjektov (CER) a smernice o sieťových a informačných systémoch (NIS2). Cieľom smernice CER je posilniť odolnosť kritických subjektov voči celej škále hrozieb vrátane prírodných nebezpečenstiev, teroristických útokov, vnútorných hrozieb alebo sabotáže.

Rámcom kybernetickej bezpečnosti NIS2 sa stanovuje jednotný právny rámec na podporu kybernetickej bezpečnosti v 18 kritických odvetviach v celej EÚ a členské štáty sa vyzývajú, aby vymedzili vnútroštátne stratégie kybernetickej bezpečnosti a spolupracovali s EÚ v oblasti cezhraničnej reakcie a presadzovania. Tieto opatrenia úzko súvisia s aktom o kybernetickej odolnosti,  vôbec prvým právnym predpisom EÚ, ktorým sa stanovujú povinné požiadavky na kybernetickú bezpečnosť produktov, ktoré obsahujú digitálne prvky, ktorý nadobudol účinnosť 10. decembra 2024. Komisia takisto v rámci aktu o kybernetickej solidarite zaviedla mechanizmus na riešenie kybernetických núdzových situácií, ktorým sa posilňuje solidarita EÚ a koordinované opatrenia na odhaľovanie rastúcich kybernetických hrozieb a incidentov, prípravu a účinnú reakciu na ne.

Pre viac informácií

Spoločné oznámenie

Informačná stránka o spoločnom oznámení

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach