Nové nariadenie EÚ o kryptoaktívach MiCA zvýhodňuje molochov na úkor inovátorov

Sociálne siete sa teraz zabávajú na vtipe založenom na analýze súperenia medzi USA a Čínou. Obsahuje totiž aj graf zobrazujúci segmenty, v ktorých dominujú USA a v ktorých dominuje Čína. Čína napríklad vedie v technológii 5G alebo vo výrobe komerčných dronov. Spojené štáty majú navrch v oblasti kvantovej informatiky, energie z jadrovej syntézy alebo výroby biofarmaceutík. Potom je to "súboj" medzi oboma krajinami vo vývoji umelej inteligencie, vo výrobe polovodičov alebo v hi-tech priemyselnej výrobe. Internetový vtipkár potom do tabuľky pridal Európu. S poznámkou, že dominuje v jednej oblasti - v regulácii.

Bohužiaľ, novoprijaté právne predpisy EÚ v oblasti MiCA sú ďalším dôkazom toho, že tento internetový vtip má nebezpečne blízko k realite. Čo neveští nič dobré pre budúci hospodársky a sociálny rozvoj EÚ, ani pre jej geopolitické postavenie. "EÚ schválila najprísnejšiu reguláciu trhu s kryptomenami," informovala ČTK minulý týždeň o schválení legislatívneho balíka MiCA, resp. súboru nariadení s názvom "Trhy s kryptomenami".   

Zrod kryptomien a všeobecne kryptoaktív sa datuje do roku 2009 a vtedajšej finančnej krízy. Prudký hospodársky pokles, ktorý kríza priniesla, zasial všeobecne zdieľanú nedôveru vo vtedajšie finančné zriadenie. Vyvolala zásadnú otázku, akú úlohu by vôbec malo bankovníctvo v modernej spoločnosti zohrávať. A prečo bankári privatizujú zisky a socializujú straty - čo sa veľmi jasne ukázalo počas globálnej finančnej krízy? Prečo si nechávajú zisky, zatiaľ čo bežní daňoví poplatníci musia znášať straty, ktoré sami spôsobili v riskantnej honbe za ziskami a ešte vyššími bonusmi.

Najstaršia kryptomena na svete, bitcoin, vytvorená v roku 2009, vyrástla práve z étosu vzdoru proti finančnému establišmentu a proti nespravodlivosti, akou je privlastňovanie si ziskov a zároveň socializácia strát. Podstatou kapitalizmu je totiž honba za ziskom, ktorú však musí sprevádzať pokuta za neúspech, a to práve v podobe straty alebo dokonca bankrotu. Kapitalizmus potrebuje pre svoj rozvoj krachy. Ukazujú slepé uličky vývoja. Dnešný menový systém však umožňuje centrálnym bankám masívne manipulovať s peňažnou zásobou, "tlačiť miliardy a bilióny" dolárov, eur alebo iných mien. A prostredníctvom tejto manipulácie znižovať úroky napríklad zo štátneho dlhu. Uľahčiť tak vláde zadlžovanie, a tým aj socializáciu strát bankárov, resp. ich prenesenie na daňových poplatníkov.

Na prelome rokov 2008 a 2009, v čase vrcholiacej finančnej krízy, Satoshi Nakamoto, pseudonymný tvorca bitcoinu, ktorého pravá identita je stále neznáma, vniesol do erbu najstaršej kryptomeny spomínaný étos nápravy nespravodlivosti moderného finančného a menového systému. Bitcoin je teda digitálna mena, ale predovšetkým je to decentralizovaná digitálna mena. S jej zásobami nemožno manipulovať ako v prípade dolára, eura alebo akejkoľvek inej konvenčnej meny. Neexistuje žiadna centrálna banka ani vláda, ktorá by ju kontrolovala, ale v skutočnosti "len" algoritmus. Vopred je známe, o koľko porastie ponuka bitcoinov a kedy sa tento rast zastaví. Áno, nárast nie je nekonečný. Preto je bitcoin prelomový nielen svojou decentralizovanou povahou, ale aj svojou deflačnou povahou. Nie je to mena, ktorú možno "tlačiť" v hypoteticky ľubovoľnom množstve, ako je to v prípade mien dolárového typu. Práve obmedzené množstvo bitcoinu - ktoré nikdy neprekročí algoritmický limit - mu dodalo deflačný charakter. Decentralizovaný charakter bitcoinu navyše umožňuje online prostrediu obísť tradičné komerčné banky, ktoré nie sú potrebné na sprostredkovanie transakcie. Transakcie totiž overujú takzvaní "baníci", ktorí výmenou za overenie získavajú - "ťažia" - nové bitcoiny. A dostávajú za to poplatok.

Bitcoin tiež predstavuje vôbec prvé uplatnenie technológie zdieľaného záznamu, ktorá umožňuje zaznamenávať všetky transakcie, ktoré sa ho týkajú, a ku ktorým má prístup potenciálne každý, kto má prístup na internet. V prípade bitcoinu je to výraz jeho decentralizovanej povahy. Predstavuje základ blockchainu, akejsi veľkej zdieľanej účtovnej knihy. Blockchain však môžu výmenou zaň využívať aj iné kryptomeny, dokonca aj iné kryptoaktíva. Možno dokonca aj centralizované. Bitcoin je len jedným z prvkov súboru kryptomien, ktorých sú dnes tisíce. A kryptomeny sú pre zmenu podmnožinou kryptoaktív.

Podľa odhadov Svetového ekonomického fóra sa očakáva, že do roku 2027 bude až desatina svetového hrubého domáceho produktu spojená s technológiou zdieľaných záznamov. To znamená, že sa bude uchovávať alebo vymieňať prostredníctvom nej. Očakáva sa, že príslušný trh s kryptomenami do tej doby narastie na veľkosť 24 biliónov dolárov.

Uvedená legislatíva MiCA je prospešná v tom, že do určitej miery zvyšuje právnu istotu na čoraz dôležitejšom trhu s kryptoaktívami. Na emitentov kryptomien a kryptoaktív kladie nárok na väčšiu transparentnosť.

Jej nepriaznivé účinky však môžu prevážiť nad prínosmi. Operuje napríklad s príliš širokými definíciami kryptoaktív, ktoré umožňujú viacero výkladov. Silnejší hráči, napríklad veľké finančné domy s armádou právnikov za chrbtom, môžu mať v nejednoznačne definovanom prostredí lepšiu pozíciu ako slabší, ale inovatívnejší konkurenti. Takže namiesto toho, aby nová legislatíva viedla k rozvoju celého technologického odvetvia a umožnila ďalšie inovácie, môže zachovať existujúce prostredie. A tým znížiť konkurencieschopnosť európskeho kryptopriemyslu voči konkurencii z Ázie alebo USA.

Stručne povedané, hlavnou chybou MiCA je, že ide proti étosu, ktorý stál pri zrode bitcoinu. Hrá do karát zavedenému finančnému zriadeniu so všetkými jeho chybami a nedostatkami, pričom odrádza od inovácií. Má tendenciu hádzať klacky pod nohy vyzývateľom existujúceho finančného poriadku, pričom uprednostňuje zavedené molochy. 

Autor: Lukáš Kovanda, PhD. (Hlavný ekonóm, Trinity Bank)

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach