Otázky a odpovede týkajúce sa posúdenia konečných národných energetických a klimatických plánov v celej EÚ

Sú EÚ a jej členské štáty pripravené splniť záväzné ciele EÚ v oblasti energetiky a klímy do roku 2030?

Z posúdenia konečných národných energetických a klimatických plánov (NEKP) Komisiou vyplýva, že členské štáty celkovo predložili významné zlepšenia svojich návrhov plánov v nadväznosti na odporúčania Komisie, čím zvýšili ambície. EÚ sa spoločne blíži k splneniucieľa zníženia čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, ako sa zaviazala v rámci európskeho právneho predpisu v oblasti klímy. Podľa prognóz členských štátov sa čisté emisie do roku 2030 znížia približne o 54 %, ak sa existujúce politiky a opatrenia, ako aj politiky a opatrenia stanovené v NEKP budú vykonávať spolu s politikami EÚ.

Rozdiely v ambíciách však pretrvávajú vo všetkých odvetviach. Predpokladá sa, že emisie z odvetví, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí (ESR), ako je doprava, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, malý priemysel a odpad, sa do roku 2030 znížia približne o 38 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005. To svedčí o výraznom pokroku v súvislosti s návrhmi plánov a na ceste k dosiahnutiu cieľa EÚ na úrovni 40 %. V piatich z 23 posudzovaných plánov sa však predpokladá rozdiel oproti národnému cieľu podľa nariadenia ESR, čo zdôrazňuje potrebu ďalších opatrení v týchto členských štátoch.

V sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF)stále existuje rozdiel približne 45 – 60 miliónov ton ekvivalentu CO2napriek tomu, že niekoľko členských štátov zintenzívnilo úsilie v porovnaní s návrhmi plánov. To sa rovná 100 – 140 % cieľa na rok 2030, ktorým je vytvorenie dodatočných 42 Mt ekvivalentu CO2 čistých odstránených emisií v porovnaní s ročným priemerom v referenčnom období 2016 – 2018. Deväť členských štátov (v porovnaní s piatimi v návrhoch plánov) v súčasnosti plánuje dosiahnuť svoje ciele v oblasti LULUCF, členské štáty však stále musia zintenzívniť úsilie, aby zostali na dobrej ceste k splneniu tohto cieľa. Majú k dispozícii niekoľko nástrojov na riešenie tohto nedostatku, a to aj prostredníctvom fondov spoločnej poľnohospodárskej politiky a štátnej pomoci.

Členské štáty väčšinou zosúladili svoje ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov so záväzným cieľom EÚ 42,5 % do roku 2030, keďže dve tretiny členských štátov zvýšili svoje ambície. Ak členské štáty splnia svoje ambicióznejšie prognózy, EÚ má potenciál tento cieľ prekonať len s 1,5 % rozdielom v ambíciách. Dôraz sa teraz bude klásť na to, aby sa tieto prognózy premietli do reality a aby sa zabezpečilo, že EÚ a členské štáty splnia svoje záväzky. 

Pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, v konečných plánoch sa uvádza pokrok zodpovedajúci celkovému zníženiu konečnej spotreby o 8,1 %, ale rozdiel 31,1 Mtoe zostáva. To si vyžaduje rozhodnejšie opatrenia na zníženie dopytu po energii, aby sa dosiahol cieľ EÚ vo výške 11,7 %. Príspevky členských štátov sú v mnohých prípadoch ambicióznejšie ako vnútroštátne prognózy, z ktorých vyplýva záväzok splniť cieľ na rok 2030. Konečné plány takisto vykazujú jasné zlepšenie s dodatočným príspevkom vo výške viac ako 20 Mtoe v porovnaní s návrhmi plánov.

Aké sú ďalšie kľúčové prvky posúdenia NEKP v celej EÚ? 

Posúdenie konečných NEKP Komisiou prichádza v čase, keď sa EÚ zameriava na dosiahnutie silnejšieho, udržateľného a zabezpečeného hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí a podnikov a zabezpečuje sociálnu spravodlivosť, konkurencieschopnosť a prosperitu.

Posúdenie sa vzťahuje na všetky rozmery energetickej únie: dekarbonizácia (vrátane adaptácie a energie z obnoviteľných zdrojov), energetická efektívnosť, energetická bezpečnosť a vnútorné trhy s energiou, ako aj výskum, inovácie a konkurencieschopnosť. Zaoberá sa aj dôležitými horizontálnymi otázkami, ako je spravodlivá transformácia, investičné potreby a stratégie na prilákanie potrebných finančných zdrojov.

Z posúdenia vyplýva významný pokrok pri dosahovaní našich cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 v porovnaní s návrhmi plánov. To dokazuje hodnotu iteratívneho a kooperatívneho procesu medzi Komisiou a členskými štátmi EÚ. Tento pokrok stavia EÚ na pevný základ pri podpore cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 a širšieho rámca, ktorý spája energetickú autonómiu, konkurencieschopnosť a zníženú závislosť od fosílnych palív.

Z konečných NEKP vyplýva posilnená energetická bezpečnosť prostredníctvom zníženej závislosti od plynu a diverzifikácie zdrojov dodávok energie. Tento posun si však vyžaduje konkrétnejšie plány a významnú modernizáciu infraštruktúry na podporu transformácie. To zahŕňa prispôsobenie systémov s cieľom vyrovnať sa s čoraz variabilnejšou výrobou elektrickej energie a riešiť vyvíjajúce sa hrozby, ako sú zmena klímy a kybernetická bezpečnosť. Prechod na ekologickejší a odolnejší energetický systém si vyžaduje zvýšenie podielu domácich obnoviteľných zdrojov energie, čo si vyžaduje investície do infraštruktúry.

Pokiaľ ide o vnútorný trh s energiou, medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely a ich vzájomné prepojenie. Členské štáty podnikli kroky na podporu väčšej flexibility trhu, prieniku energie z obnoviteľných zdrojov a stabilizácie trhov. Sú potrebné dodatočné opatrenia na posilnenie cezhraničných prepojení, prehĺbenie integrácie trhu a odstránenie trhových prekážok, ktoré blokujú poskytovateľov služieb.

V konečných plánoch sa kladie väčší dôraz na konkurencieschopnosť priemyslu, čisté technológie a inovácie a členské štáty preukázali jasnú snahu urýchliť prechod na čistú energiu. Odrážajú rastúcu pozornosť venovanú odolnosti dodávateľských reťazcov a podpore inovácií a zručností. Napriek tomuto pokroku v mnohých plánoch chýbajú dostatočne konkrétne alebo realizovateľné ciele v týchto oblastiach.

Odhady investícií sa výrazne zlepšili a približne v polovici konečných plánov sa uznáva význam postupného rušenia dotácií na fosílne palivá, ale len málo z nich poskytuje jasný prehľad o takýchto dotáciách alebo harmonogram s konkrétnymi opatreniami na ich postupné rušenie.

V konečných plánoch sa rieši potreba spravodlivej transformácie pre všetkých, energetická chudoba a požadované zručnosti. Chýba však hĺbková analýza vplyvov systému EÚ na obchodovanie s emisiami na spaľovanie palív v budovách, cestnej doprave a ďalších odvetviach (ETS2), konkrétne zmierňujúce opatrenia a informácie týkajúce sa sociálno-klimatických plánov na zaručenie sociálnej spravodlivosti a podporu najzraniteľnejších osôb. Očakáva sa, že členské štáty predložia tieto plány do júna, v ktorých načrtnú, ako budú chrániť zraniteľné domácnosti a komunity počas transformácie prostredníctvom financovania zo Sociálno-klimatického fondu.

Napriek klimatickým rizikám v Európe sa adaptácia na zmenu klímy v konečných plánoch rieši nekonzistentne, pričom len niektoré členské štáty plne integrujú opatrenia na zvýšenie odolnosti proti zmene klímy a pripravenosti na ňu.

V posúdení Komisie sa takisto zdôrazňujú kľúčové oblasti, v ktorých možno vďaka dostupnému verejnému a súkromnému financovaniu využiť väčšie úspechy v oblasti znižovania emisií a úspor energie, ako sú investície do čistejšej dopravy a obnovy budov.

Dekarbonizácia dopravných systémov, na ktorej mnohé členské štáty pozitívne pracujú prostredníctvom iniciatív zdôraznených v NEKP, zahŕňa elektrifikované verejné autobusy, modernizované železničné siete a cyklistickú infraštruktúru. Dekarbonizácia sektora budov v konečných plánoch zahŕňa postupné vyraďovanie fosílnych palív pri vykurovaní a súvisiacich dotáciách, ako aj hĺbkovú obnovu budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou, napríklad prostredníctvom iniciatív na postupné vyraďovanie stimulov pre kotly na fosílne palivá a opatrení na zlepšenie kvality vnútorného prostredia v budovách. Národné plány obnovy budov, ktoré sa majú predložiť v návrhu do konca roka 2025, prinesú vyššie ambície.

Prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov a čistú infraštruktúru môže celkovo vytvoriť tisíce pracovných miest a zároveň znížiť našu závislosť od dovozu fosílnych palív.

Sú EÚ a jej členské štáty na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 a k splneniu svojich záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody?

Komisia vo svojej správe o pokroku opatrení v oblasti klímy za rok 2024 dospela k záveru, že hoci emisie skleníkových plynov klesajú a opatrenia sú hmatateľné, vykonávanie sa musí zintenzívniť teraz, keď je zavedený politický rámec do roku 2030, aby sa udržala na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Podľa najnovších údajov o emisiách klesli čisté emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2023 o 37 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, zatiaľ čo HDP vzrástol o 68 %, čím sa emisie oddelili od hospodárskeho rastu.

Z dnešného posúdenia Komisie vyplýva, že predpokladané emisie sú na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa –55 % a našich medzinárodných záväzkov v oblasti klímy do roku 2030. Hoci sú potrebné ďalšie opatrenia na odstránenie odvetvových medzier, konečné NEKP vykazujú vyššie ambície zo strany členských štátov EÚ.

Naďalej sa pracuje na dosiahnutí dlhodobého cieľa EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou a splniť ciele Parížskej dohody. Dnešné výsledky však potvrdzujú pevný politický základ EÚ na dosiahnutie tohto spoločného cieľa. Stanovenie jasného cieľa v oblasti klímy do roku 2040 bude teraz kľúčom k riadeniu opatrení a investícií po roku 2030. Tým sa zabezpečí ďalšia predvídateľnosť investícií a posilní sa zdôvodnenie prechodu na čistú energiu uvedené v plánoch.

Ako sa konečnými plánmi zabezpečuje konkurencieschopnosť EÚ a investície do transformácie? 

V konečných plánoch sa odráža väčšie zameranie na zvýšenie konkurencieschopnosti a odolnosti dodávateľského reťazca EÚ. V porovnaní s návrhmi obsahujú konkrétnejšie opatrenia na podporu čistých technológií a výrazne zlepšené odhady investícií.

Väčšina členských štátov načrtáva národné stratégie a opatrenia v oblasti výskumu a inovácií, často však chýbajú konkrétne ciele a spôsoby financovania do roku 2030 a po ňom.

Hoci mnohé plány podporujú čisté technológie a energeticky náročné odvetvia, často im chýbajú podrobnosti o rozširovaní výroby a zabezpečení dodávateľských reťazcov. Zahrnuté sú aj stratégie obehového hospodárstva na zníženie závislosti.

Cieľom Komisie je zvýšiť konkurencieschopnosť prostredníctvom iniciatív, ako je Dohoda o čistom priemysle, podporovať dopyt po čistých výrobkoch a zefektívniť udeľovanie povolení s cieľom podporiť odolnú a udržateľnú transformáciu na emisne neutrálne hospodárstvo.

Poskytujú konečné plány dostatočnú podporu občanom a spotrebiteľom na zabezpečenie spravodlivej transformácie?

Spravodlivá a spravodlivá transformácia má zásadný význam. Väčšina členských štátov vysvetľuje svoj záväzok k postupnému ukončovaniu používania tuhých fosílnych palív a diskutuje o vplyve transformácie na potreby v oblasti zamestnanosti, zručností a odbornej prípravy. Hĺbka analýzy sa však výrazne líši s nedostatočnými zmierňujúcimi opatreniami.

Členské štáty riešia aj energetickú chudobu a uvádzajú opatrenia na podporu príjmu. Niekoľko plánov zahŕňa účinné stratégie na poskytovanie podpory zraniteľným skupinám vo forme finančnej pomoci, dotácií na účty za energiu a programov úspor energie na pomoc domácnostiam s nízkymi príjmami.

Few plans include actionable input for the Social Climate Plans that are due by 30 June 2025. Členské štáty budú musieť ďalej investovať do analýzy sociálnych vplyvov ETS2, identifikovať zraniteľné skupiny a posúdiť, ako politický rámec identifikovaný v NEKP prispeje k vypracovaniu sociálno-klimatických plánov.

Investujú členské štáty dostatočne do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, aby dosiahli ciele EÚ do roku 2030? 

Členské štáty prejavujú politickú vôľu posilnením svojich ambícií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Stále však pretrváva rozdiel v ambíciách vo výške 1,5 %. Hoci sa podnikli kroky na urýchlenie udeľovania povolení a podporu projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, sú potrebné naliehavé opatrenia na premenu prognóz na konkrétne výsledky. Ak členské štáty zrealizujú svoje ambicióznejšie projekty, cieľ 42,5 % je na dosah.

Väčšina členských štátov stanovila ciele pre podiel obnoviteľných zdrojov energie v odvetví vykurovania a chladenia v súlade s právnymi požiadavkami a mnohé členské štáty zahrnuli osobitný cieľ pre palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu (RFNBO) pre priemysel. V záujme splnenia cieľov by členské štáty mali v budúcnosti podporovať dohody o nákupe energie a mechanizmy spolupráce, ako je mechanizmus EÚ na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov.

Pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, napriek poklesu celkovej spotreby energie od roku 2021 a väčším ambíciám v aktualizovaných plánoch pretrvávajú značné rozdiely vo výške 31 Mtoe v prípade konečnej energetickej spotreby a 47 Mtoe v prípade primárnej energetickej spotreby. Aktualizované plány predstavujú kumulatívne zníženie o 8,1 % v porovnaní s cieľom EÚ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030 na úrovni 11,7 % (763 Mtoe v prípade konečnej energetickej spotreby a 992,5 Mtoe v prípade konečnej energetickej spotreby). Členské štáty poskytli podrobné podporné opatrenia a plánované politiky na vykonávanie cieľov energetickej efektívnosti, ale úspory energie je potrebné lepšie kvantifikovať. Potrebné sú ďalšie opatrenia: Členské štáty by takisto mali urýchliť mieru obnovy, vykonávať komplexné národné plány obnovy budov a podporovať riešenia energetickej efektívnosti s cieľom splniť a prekročiť ciele EÚ.

Uprednostňujú členské štáty dostatočne adaptáciu na zmenu klímy a odolnosť proti zmene klímy?

Ako sa zdôraznilo v európskom posúdení klimatických rizík (EUCRA) a v oznámení o riadení klimatických rizík, Európa sa otepľuje dvojnásobne v porovnaní s globálnym tempom, pričom extrémne výkyvy počasia sa v posledných rokoch zvyšujú a teploty stúpajú.

NEKP zohrávajú kľúčovú úlohu pri plánovaní adaptácie, a to aj v prípade energetických systémov. Napriek rastúcim klimatickým rizikám je pokrok pri riešení odolnosti proti zmene klímy a adaptácie na ňu v konečných plánoch nerovnomerný.

Len málo konečných plánov riadne integrovalo adaptačné politiky a opatrenia s veľmi obmedzenými doplneniami na základe odporúčaní Komisie. Často chýbajú kvantitatívne merania adaptačných potrieb a vplyvov a prínosov adaptačných politík, ako aj informácie o zraniteľnosti voči zmene klímy a rizikách pre energetickú úniu. Niektoré plány sa zaoberajú dôsledkami zmeny klímy na budúcu dostupnosť vody a jej rizikami pre odvetvie energetiky.

Mimoriadne dôležité je zintenzívniť úsilie o adaptáciu na zmenu klímy, zlepšiť posudzovanie klimatických rizík a začleniť zásadu „odolnosti už v štádiu návrhu“ do všetkých politík a opatrení.

Európsky plán adaptácie na zmenu klímy, ktorý sa má predložiť v roku 2026, podporí členské štáty pri pripravenosti a plánovaní a zabezpečí pravidelné vedecky podložené posúdenia rizík.

Znížia sa v konečných aktualizovaných NEKP ceny energie?

Vysoké náklady na energiu sú podľa najnovších údajov Eurostatu významným problémom tak pre domácnosti, ako aj pre konkurencieschopný priemysel, pričom energetická chudoba postihuje viac ako 46 miliónov Európanov. Komisia preto nedávno prijala akčný plán pre cenovo dostupnú energiu, ktorý obsahuje konkrétne opatrenia na zníženie nákladov na energiu v EÚ.

Konečné aktualizované NEKP prispejú k postupnému znižovaniu a stabilizácii nákladov na energiu okrem iného urýchlením zavádzania čistej energie a podporou koordinovanejšieho a integrovanejšieho európskeho trhu s energiou. Plány sa výslovne zaoberajú aj energetickou chudobou a obsahujú osobitné oddiely o spravodlivej transformácii európskych spotrebiteľov, v ktorých sa stanovujú vnútroštátne ambície a opatrenia v týchto oblastiach.

Čo plánuje Komisia urobiť, aby zabezpečila splnenie cieľov do roku 2030? 

V porovnaní s rokom 2019 a návrhmi NEKP vykazujú konečné plány vyššie ambície, pričom príspevky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti sú teraz úzko zosúladené s dohodnutými cieľmi do roku 2030.

Dosiahnutie týchto cieľov je spoločným úsilím a spoločnou zodpovednosťou na úrovni EÚ a všetkých členských štátov EÚ. Komisia posilní spoluprácu s členskými štátmi a podporí ich úsilie o vykonávanie v súlade s usmerneniami uvedenými v dnešnom posúdení. Podporí aj zefektívnenie procesov a zlepšenie prístupu k financovaniu. Komisia už navrhla niekoľko opatrení na podporu členských štátov pri odstraňovaní medzier v ambíciách vrátane akčného plánu pre cenovo dostupnú energiu a Dohody o čistom priemysle, ktoré znížia náklady na energiu, zvýšia konkurencieschopnosť a dekarbonizujú priemysel EÚ.

Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, ak členské štáty v plnej miere splnia svoje prognózy, obmedzený rozdiel v ambíciách sa preklenie. Komisia zefektívni právne predpisy a skráti čas potrebný na vydávanie povolení s cieľom urýchliť projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a posilniť investičné rámce. Podporí aj využívanie obnoviteľných zdrojov energie urýchlením elektrifikácie, rozšírením zmlúv o nákupe elektriny a podporou riešení flexibility. Modernizácia a rozšírenie siete takisto uľahčia prechod.

Pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, Komisia skúma, ako vytvoriť celoeurópsky trh s energetickou efektívnosťou vrátane energetických sporiteľných certifikátov. Komisia aktualizuje pravidlá EÚ v oblasti energetického označovania a ekodizajnu, zlepší prístup ku kapitálu a uľahčí dostupnosť finančných nástrojov prostredníctvom európskej finančnej koalície pre energetickú efektívnosť. Komisia v spolupráci so skupinou Európskej investičnej banky (EIB) preskúma aj spôsoby vytvorenia systému záruk EÚ zameraného na zdvojnásobenie trhu so službami v oblasti energetickej efektívnosti. Vykonávanie Dohody o čistom priemysle a akčného plánu pre cenovo dostupnú energiu by malo podnietiť viac investícií do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti.

Pokiaľ ide o spoločné úsilie a LULUCF, Komisia bude naďalej spolupracovať s členskými štátmi s cieľom odstrániť existujúce nedostatky, identifikovať a odstrániť všetky prekážky. Bude naďalej monitorovať ročný pokrok pri dosahovaní oboch cieľov a v prípade potreby požiada o plány nápravných opatrení. Členské štáty by mali zabezpečiť dôsledné vykonávanie v praxi a pracovať na mobilizácii potrebných investícií. Pokiaľ ide o sektor pôdy, členské štáty by mali prijať prísnejšie politiky odstraňovania uhlíka, strategicky využívať finančné prostriedky a preskúmať trhové nástroje, ako je uhlíkové poľnohospodárstvo a certifikácia. Pokiaľ ide o nariadenie ESR, členské štáty, ktoré nie sú na dobrej ceste, sa vyzývajú, aby vypracovali spoľahlivú stratégiu na skombinovanie dodatočných opatrení s dostupnou flexibilitou. Všetky členské štáty by mali urýchlene zaviesť ETS2 s cieľom zabezpečiť nákladovo efektívne zníženie emisií z cestnej dopravy a budov a urýchliť doplnkové vnútroštátne opatrenia na dekarbonizáciu týchto odvetví.

Napokon je tiež dôležité uznať, že tieto aktualizované NEKP boli dokončené len nedávno a ich vykonávanie je v počiatočnom štádiu. Preto je potrebné zamerať sa v nasledujúcich 1 – 2 rokoch na dosiahnutie cieľov v plnej miere a odstránenie nedostatkov.

Stále presadzujete, aby všetky chýbajúce členské štáty plnili svoje nedoriešené NEKP? 

Belgicko, Estónsko a Poľsko ešte stále nepredložili svoje konečné plány. Komisia naliehavo vyzýva tieto tri členské štáty, aby tak bezodkladne urobili. Aj keď boli úrovne hlavných ambícií týchto členských štátov zahrnuté do posúdenia Komisie, individuálne posúdenie ich plánov je stále potrebné a povinné.

Komisia to dokončí po ich formálnom predložení. Komisia v súčasnosti vykonáva individuálne posúdenie konečného plánu Slovenska, ktoré bolo predložené 15. apríla 2025.

Pre viac informácií

Tlačová správa – EÚ sa podľa národných plánov približuje k cieľom v oblasti klímy a energetiky do roku 2030

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach