Otázky a odpovede týkajúce sa preskúmania sekuritizačného rámca EÚ

Prečo je reforma potrebná?

Sekuritizačný rámec EÚ bol zavedený v rokoch 2017 – 2018 a nadobudol účinnosť v rokoch 2019 – 2020. Jej cieľom bolo oživiť sekuritizačný trh EÚ a zároveň riešiť obavy z rizikových praktík, ktoré po globálnej finančnej kríze v roku 2008 ohrozovali stabilitu finančného systému. Existujúci rámec úspešne zaviedol súbor opatrení v oblasti dohľadu a regulácie, ktoré posilnili ochranu investorov, transparentnosť a finančnú stabilitu. Na základe šesťročných skúseností so súčasnými pravidlami Komisia zistila, že určité aspekty existujúceho sekuritizačného rámca sú spojené s nadmernou regulačnou alebo prudenciálnou záťažou, ktorá bráni rozvoju sekuritizačného trhu EÚ.

Dnešné navrhované preskúmanie predstavuje príležitosť na rekalibráciu rámca, dosiahnutie lepšej rovnováhy medzi zachovaním primeraných záruk a posilnením sekuritizačného trhu s cieľom podporiť financovanie a rast hospodárstva EÚ.

Prečo v súčasnosti revidujete sekuritizačný rámec EÚ?

Európska rada poverila Európsku komisiu jasným politickým mandátom, aby určila opatrenia na oživenie európskeho sekuritizačného trhu, a to aj „prostredníctvom regulačných a prudenciálnych zmien s využitím dostupného manévrovacieho priestoru“. Túto výzvu na prijatie opatrení zopakovali mnohé zainteresované strany, a to nielen emitenti sekuritizácií a investori, ale aj orgány dohľadu, ktoré naliehavo vyzvali na odstránenie prekážok brániacich rozvoju trhu.

Celkovým cieľom tohto legislatívneho preskúmania je zjednodušiť regulačný rámec upravujúci sekuritizačný trh EÚ a zvýšiť jeho vhodnosť na daný účel. Odstránením neprimeraných prekážok pre emisiu a investície sa od finančných inštitúcií očakáva, že sa zapoja do väčšej sekuritizačnej činnosti a, čo je dôležité, využijú kapitálovú úľavu na dodatočné poskytovanie úverov domácnostiam a podnikom v EÚ.

Ako sú dnešné návrhy v súlade s inými iniciatívami Komisie?

Toto preskúmanie je prvou iniciatívou navrhnutou v rámci oznámenia o únii úspor a investícií (SIU), ktorej cieľom je využiť potenciál kapitálových trhov aj bankového sektora s cieľom pomôcť nasmerovať úspory do produktívnych investícií. Dynamický sekuritizačný trh EÚ môže prispieť k diverzifikovanejšiemu finančnému systému a väčšiemu rozdeleniu rizika a má potenciál uvoľniť dodatočné úvery pre hospodárstvo EÚ.

Cieľom preskúmania je uľahčiť ďalšie využívanie sekuritizácie v prospech hospodárstva EÚ. Hoci je však oživený a rastúci sekuritizačný trh EÚ sľubný, je tiež nevyhnutné uznať, že to nie je „strieborná guľka“ pre potreby financovania EÚ. Slúži skôr ako jedna z mnohých zložiek únie úspor a investícií.

Who bude mať prospech z preskúmania a ako?

Dnešný návrh sa zameriava na:

• Cielenými zmenami nariadenia o sekuritizácii sa zjednodušia pravidlá náležitej starostlivosti a požiadavky na transparentnosť. Investorom sa tým uľahčí včasné a efektívne plnenie ich povinností a zníži sa zaťaženie emitentov sekuritizácie spojené s vykazovaním.
• Cielené zmeny prudenciálneho rámca pre banky a poisťovateľov s cieľom zaviesť väčšiu citlivosť na riziko a riešiť neprimeranú nadmernú kapitalizáciu niektorých druhov sekuritizačných expozícií.

Očakávané prínosy pre emitentov sekuritizácií a investorov zahŕňajú:

• Zníženie zbytočných prevádzkových nákladov pre všetkých emitentov a investorov v oblastiach požiadaviek na podávanie správ a náležitej starostlivosti pri súčasnom zachovaní primeraných noriem transparentnosti, ochrany investorov a dohľadu.
• Posilnenie prudenciálneho rámca s cieľom lepšie zohľadniť skutočné riziká, ktoré môže sekuritizácia predstavovať, a odstránenie zbytočných prudenciálnych nákladov pre emitentov (ako sú banky) pri vydávaní sekuritizácií pri súčasnom zabezpečení finančnej stability.

Z dlhodobého hľadiska je cieľom reforiem vytvoriť viac investičných príležitostí pre inštitucionálnych investorov, prehĺbiť kapitálové trhy EÚ a pomôcť vybudovať SIU, čo bude v konečnom dôsledku prínosom pre domácnosti a spoločnosti v EÚ.

Ako budú mať občania a podniky prospech z dynamického sekuritizačného trhu EÚ? Aký je očakávaný vplyv najmä na MSP, pokiaľ ide o prístup k úverom?

Silnejší a jednoduchší sekuritizačný rámec môže pomôcť nasmerovať viac investícií do reálnej ekonomiky – podporiť hospodársky rast, inovácie a tvorbu pracovných miest v celej EÚ.

Uvoľnením súvah bánk a zvýšením ich úverovej kapacity môžu navrhované opatrenia viesť k lepšiemu prístupu domácností a podnikov v EÚ vrátane malých a stredných podnikov (MSP) k úverom.

Zlepšená efektívnosť v bankovom sektore môže znížiť náklady na prijaté úvery a pôžičky a umožniť bankám rozšíriť úvery na širšiu časť obyvateľstva, zlepšiť prístup k jednotlivcom, ktorým finančný systém zvyčajne neposkytuje dostatočné služby, a podporiť finančné začlenenie. MSP budú mať prospech zo zvýšenej úverovej kapacity bánk alebo iných finančných spoločností vytvorenej dynamickejšou sekuritizačnou činnosťou EÚ alebo z výhodnejšieho a lacnejšieho prístupu k financovaniu. Zjednodušenie a väčšia citlivosť na riziko pri prudenciálnom zaobchádzaní zavedené touto iniciatívou podnietia väčšiu sekuritizáciu v širšom rozsahu portfólií vrátane úverov pre MSP a mohli by znížiť náklady MSP na financovanie.

Aký je stav trhu?

Odhadujeme, že kombinovaný verejný a súkromný trh EÚ dosiahne na konci roka 2023 výšku najmenej 1,6 bilióna EUR. Časť trhu EÚ, na ktorej sú banky zapojené ako emitenti (originátori alebo sponzori alebo pôvodní veritelia) alebo ako investori, predstavovala na konci roka 2023 z hľadiska nesplatených objemov približne 1,2 bilióna EUR.

Emisie sekuritizácií vyjadrené ako percentuálny podiel HDP zostávajú v EÚ oveľa nižšie v porovnaní s inými významnými jurisdikciami, ako sú Spojené štáty, Spojené kráľovstvo alebo Austrália.

Sekuritizačný trh EÚ zostáva aj naďalej vysoko koncentrovaný, pričom 80 % emisií sekuritizácií sa vyskytuje len v piatich členských štátoch (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Španielsko). Sekuritizačná činnosť má však širšiu stopu na úrovni EÚ. Sekuritizované úvery môžu pochádzať z viacerých členských štátov a kľúčové služby potrebné pre sekuritizačné transakcie sa môžu poskytovať cezhranične.

Navrhujete nejaké opatrenia týkajúce sa zelenej sekuritizácie?

V roku 2024 bol v rámci nariadenia o normách pre európske zelené dlhopisy (EUGBS) zavedený osobitný režim pre zelené sekuritizácie. EUGBS zavádza dobrovoľnú normu pre sekuritizačné dlhopisy, ktoré sa majú označovať ako zelené prostredníctvom označenia európskych zelených dlhopisov. Na to, aby sa aktíva v sekuritizačnej skupine kvalifikovali ako EUGBS, musia spĺňať určité požiadavky a originátori musia alokovať výnosy zo sekuritizácie na hospodárske činnosti, ktoré sú v súlade s nariadením o taxonómii EÚ.

Tieto návrhy nezahŕňajú žiadne zmeny nariadenia o normách EÚ pre zelené dlhopisy, ktoré naďalej poskytuje osobitný rámec pre zelenú sekuritizáciu. Efektívnejší sekuritizačný trh EÚ by však mohol potenciálne podporiť iniciatívy v oblasti ekologických investícií tým, že by sa kapitál stal prístupnejším pre projekty šetrné k životnému prostrediu. To by zase mohlo pomôcť bankám financovať udržateľné projekty a nepriamo prispieť k pozitívnym environmentálnym výsledkom.

Aké kroky ste podnikli pri príprave dnešných návrhov?

Revízia sekuritizačného rámca je založená na komplexnej analýze zahŕňajúcej niekoľko kľúčových činností:

1. Hodnotenie ex post: Tento krok zahŕňal posúdenie výkonnosti rámca od jeho zavedenia v roku 2019. Skúmala, či boli ciele splnené z hľadiska účinnosti, relevantnosti, efektívnosti, pridanej hodnoty EÚ a súdržnosti s inými právnymi predpismi.
2. Konzultácie so zainteresovanými stranami: K tomuto procesu prispela široká škála zainteresovaných strán vrátane zástupcov odvetvia, európskych orgánov dohľadu a finančných inštitúcií. Zainteresované strany poskytli vstupy prostredníctvom seminárov, cielených verejných konzultácií a výzvy na predkladanie podkladov. Priame dialógy s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami ďalej prispeli k práci a poskytli komplexný obraz o praktických výzvach a potenciálnych riešeniach. Tieto konzultácie poukázali na úspechy, ako aj na oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť.
3. Príspevok odborníkov: Hodnotenie vychádzalo z analytickej práce európskych orgánov dohľadu, Európskej centrálnej banky a poznatkov vnútroštátnych orgánov. Správy, ako sú správy Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu z rokov 2021 a 2025, poskytli informácie o tom, ako sa súčasný rámec vykonáva a aké sú výzvy. Expertná skupina členských štátov pre bankovníctvo, platby a poistenie si 7. mája 2025 vymenila názory na politické možnosti sekuritizačného balíka a poskytla písomné príspevky.
4. Posúdenie vplyvu: V podrobnom posúdení vplyvu sa hodnotili rôzne možnosti politiky. Posúdenie sa zameralo na hospodárske a regulačné vplyvy navrhovaných legislatívnych zmien.

Tieto rôzne vstupy, analýzy a konzultácie spoločne viedli k zisteniam a navrhovaným revíziám sekuritizačného rámca.

Ako sa to líši od predchádzajúcich preskúmaní sekuritizačného rámca?

Sekuritizačný rámec bol prijatý v rokoch 2017 – 2018 a začal sa uplatňovať v roku 2019. Hoci oživenie sekuritizačného trhu po šoku z veľkej finančnej krízy bolo súčasťou všeobecného cieľa sekuritizačného rámca, dôraz sa kládol skôr na zaistenie bezpečnosti trhových postupov a na boj proti stigmatizácii spojenej so sekuritizáciou. V dôsledku toho väčšina zavedených opatrení zvýšila konzervatívnosť regulačného zaobchádzania so sekuritizáciou a zmiernila riziká, ale nestimulovala vývoj na trhu.

Regulačný rámec upravujúci sekuritizácie EÚ bol revidovaný v roku 2021 ako súčasť balíka na obnovu kapitálových trhov s cieľom pomôcť hospodárstvu EÚ zotaviť sa z pandémie COVID-19. Preskúmaním sa zaviedli cielené zmeny nariadenia o sekuritizácii a nariadenia o kapitálových požiadavkách, ktorými sa rozšíril rozsah pôsobnosti jednoduchého, transparentného a štandardizovaného rámca (STS) a odstránili určité regulačné prekážky sekuritizácie problémových expozícií. Označenie „STS“ je normou EÚ, ktorou sa identifikujú jednoduché, transparentné a štandardizované sekuritizačné produkty, ktoré spĺňajú určité kritériá. Cieľom značky je zvýšiť dôveru investorov v tieto sekuritizačné produkty, na ktoré sa vzťahuje priaznivejšie regulačné a prudenciálne zaobchádzanie ako na zložitejšie a nepriehľadnejšie neSTS produkty.

V rámci súčasnej iniciatívy sa preskúmal a vyhodnotil celý sekuritizačný rámec EÚ s cieľom posúdiť, či je naďalej vhodný na daný účel. Cieľom dnešných plánovaných zmien je vykonať cielené zlepšenia rámca namiesto jeho prepracovania bez toho, aby bola ohrozená finančná stabilita, ochrana investorov, transparentnosť trhu a integrita trhu.

Oživenie sekuritizačného trhu EÚ je spoločnou zodpovednosťou inštitúcií EÚ, členských štátov a súkromných účastníkov trhu. Regulácia môže ísť len tak ďaleko, pokiaľ ide o stimuláciu rozvoja trhu pre rôznorodú kategóriu produktov, ako je sekuritizácia. Účastníci trhu sa tiež musia zapojiť a plniť svoju úlohu, napríklad vydávaním štandardizovanejších produktov a vytváraním celoodvetvových iniciatív zameraných na konkrétne segmenty.

Zvyšuje podpora sekuritizácie riziko pre finančný systém EÚ?

Hlavnou zásadou nášho preskúmania súčasného rámca je ochrana finančnej stability. Navrhované cielené zmeny sú navrhnuté tak, aby uľahčili sekuritizačnú činnosť v EÚ bez toho, aby sa zvýšili riziká pre finančný systém EÚ. Zmeny zabezpečujú, aby banky udržiavali zdravé kapitálové požiadavky, pričom sa zameriavajú len na cielené aspekty prudenciálnej regulácie, pri ktorých dôkazy naznačujú, že sú potrebné úpravy. Iba 1,5 % celkového objemu rizikovo vážených aktív bánk v EÚ zodpovedá sekuritizačným pozíciám bánk. Z tejto obmedzenej expozície vyplýva, že podpora sekuritizácie podľa revidovaného rámca nezvyšuje systémové riziko.

Cieľom navrhovaných zmien je lepšie prispôsobiť súčasný rámec podkladovému riziku danej sekuritizačnej pozície. Zvýšenie citlivosti prudenciálnych požiadaviek na banky z hľadiska rizika by malo podporiť stabilitu finančného systému EÚ.

Zmeny nariadenia o sekuritizáciách

Aké zmeny navrhujete v požiadavkách náležitej starostlivosti?

Komisia navrhuje cielené zmeny, aby sa požiadavky náležitej starostlivosti pre sekuritizácie EÚ zjednodušili a stali primeranejšími, pričom sa zachovajú silné záruky. Investori už nebudú musieť overovať určité informácie, ak má predávajúca strana sídlo v EÚ a vykonáva nad ňou dohľad, keďže príslušné orgány sú už zodpovedné za kontrolu dodržiavania týchto požiadaviek. Pravidlá budú viac založené na zásadách, čo umožní prispôsobiť kontroly riziku sekuritizácie, zabrániť duplicite a znížiť nadmerné zaťaženie. Investori na sekundárnom trhu budú mať viac času na dokončenie svojich posúdení náležitej starostlivosti a investície s nízkym rizikom zaručené multilaterálnymi rozvojovými bankami budú oslobodené od náležitej starostlivosti.

Hoci investori do sekuritizácií mimo EÚ budú môcť využívať aj viaceré miernejšie požiadavky náležitej starostlivosti, v rámci svojich povinností náležitej starostlivosti budú musieť stále overovať, či strany predávajúce cenné papiere dodržiavajú rôzne požiadavky, ktoré sú v súčasnosti stanovené v nariadení o sekuritizácii. Je to potrebné, keďže schopnosť príslušných vnútroštátnych orgánov presadzovať sekuritizačný rámec voči emitentom z krajín mimo EÚ je obmedzenejšia.

Čo navrhujete na zmiernenie záťaže spojenej s podávaním správ?

S cieľom znížiť záťaž emitentov spojenú s vykazovaním Komisia navrhuje zjednodušiť vzory na vykazovanie. Preskúmanie vzorov na podávanie správ vykoná Európsky orgán pre bankovníctvo v úzkej spolupráci s ďalšími dvoma európskymi orgánmi dohľadu, ktoré spolupracujú v spoločnom výbore.

Komisia predovšetkým odporúča znížiť počet požadovaných polí aspoň o 35 % alebo viac, ak je to možné. S cieľom ešte viac zmierniť zaťaženie vykazujúcich subjektov súvisiace s dodržiavaním predpisov by sa v preskúmaní malo zvážiť rozlišovanie medzi povinnými a dobrovoľnými oblasťami. Okrem toho by sa vykazovanie informácií o úrovni úveru nemalo vyžadovať v prípade vysokogranulárnych a krátkodobých expozícií, ako sú expozície voči kreditným kartám alebo určité spotrebiteľské úvery.

Vzor na vykazovanie súkromných sekuritizácií (t. j. transakcií na mieru zahŕňajúcich malý počet vysokošpecializovaných investorov) by mal byť oveľa ľahší ako vzor na vykazovanie verejných sekuritizácií a mal by sa zameriavať len na potreby orgánov dohľadu. S cieľom minimalizovať náklady odvetvia na vykonávanie Komisia odporúča dôsledne dodržiavať existujúce vzory oznámení, najmä príručku o oznamovaní sekuritizačných transakcií Európskou centrálnou bankou – jednotný mechanizmus dohľadu. S cieľom zvýšiť transparentnosť súkromného sekuritizačného trhu a uľahčiť dohľad nad ním by sa archívom sekuritizačných údajov mal predkladať osobitný vzor na podávanie správ.

Aké zmeny navrhujete v oblasti dohľadu?

Celkovo je cieľom návrhu lepšie využívať existujúce štruktúry dohľadu, posilniť spoluprácu medzi orgánmi a zabezpečiť účinný dohľad prostredníctvom posilnenej konvergencie a lepšej koordinácie. Podrobnejšie návrh obsahuje tieto kľúčové body:

• Revidovaný výbor pre sekuritizáciu: Mandát Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu (ESA) pre sekuritizáciu sa preskúma s cieľom zamerať sa predovšetkým na otázky vyplývajúce z dohľadu, zabezpečiť lepšiu koordináciu medzi rôznymi zainteresovanými orgánmi a klásť dôraz na konvergenciu dohľadu.
• Koordinačná úloha Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA): Komisia navrhuje, aby EBA zohrával významnejšiu úlohu v sekuritizačnom výbore spoločného výboru európskych orgánov dohľadu. Orgán EBA bude zabezpečovať sekretariát na trvalom základe. Vzhľadom na to, že sekuritizačná činnosť v EÚ sa sústreďuje predovšetkým v bankovom sektore a EBA a príslušné orgány v oblasti bankovníctva majú zvyčajne najväčšiu expozíciu voči tejto téme, je vhodné, aby EBA prevzal stálu správcovskú úlohu. ESMA a EIOPA budú naďalej plne zapojené do práce a činností výboru. Cieľom vedúceho postavenia EBA je zjednodušiť každodennú prácu, dosiahnuť väčšiu angažovanosť medzi orgánmi dohľadu a zabezpečiť spoľahlivejší a konzistentnejší dohľad nad sekuritizačným trhom.
• Spoločné postupy dohľadu: Výbor bude pracovať na zavedení spoločných postupov dohľadu v rôznych jurisdikciách s cieľom zabezpečiť jednotnosť a účinnosť dohľadu.
• Zastúpenie odborníkov: Účastníci výboru z príslušných orgánov pre trh a obozretné podnikanie by mali mať primerané odborné znalosti a skúsenosti týkajúce sa prerokúvaných tém.

Ako aktualizovaný rámec ovplyvní kritériá oprávnenosti pre STS (jednoduché, transparentné a štandardizované) sekuritizácie?

Sekuritizácie označené ako jednoduché, transparentné a štandardizované (STS) podľa regulačného rámca EÚ spĺňajú niekoľko kritérií vymedzených v nariadení EÚ o sekuritizáciách. Cieľom značky je zvýšiť dôveru investorov v tieto sekuritizačné produkty, na ktoré sa vzťahuje priaznivejšie regulačné a prudenciálne zaobchádzanie ako na zložitejšie a nepriehľadnejšie neSTS produkty. S cieľom uľahčiť sekuritizáciu úverov MSP v rámci sekuritizácie STS a uľahčiť rozvoj cezhraničných sekuritizácií zahŕňajúcich expozície z viacerých členských štátov navrhujeme cielenú zmenu požiadavky homogenity. V tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa spresňuje, že požiadavka je splnená, ak aspoň 70 % podkladovej skupiny expozícií pozostáva z úverov pre MSP (namiesto súčasných 100 % v prípade skupín pozostávajúcich z expozícií z rôznych jurisdikcií).

Touto zníženou prahovou hodnotou sa uznávajú osobitné potreby a charakteristiky financovania MSP a zabezpečuje sa, aby zmiešané združenia s prevládajúcou zložkou MSP mohli využívať právnu istotu a prevádzkovú efektívnosť spojenú s homogénnymi združeniami. Zostávajúca časť skupiny by mala mať možnosť zahrnúť iné druhy expozícií, a to aj z rôznych členských štátov, bez toho, aby to malo vplyv na štatút sekuritizácie ako jednoduchej, transparentnej a štandardizovanej (STS).

Návrhom sa takisto uľahčuje účasť poisťovní a zaisťovní na súvahových, nazývaných aj syntetické STS sekuritizácie, a to zmenou požiadavky na kolateralizáciu STS. Aby sa títo poisťovatelia a zaisťovatelia kvalifikovali, musia spĺňať prísne požiadavky na solventnosť, diverzifikáciu rizík a finančné zdravie.

Okrem toho sa vykonáva niekoľko technických úprav s cieľom zefektívniť spôsob uplatňovania kritérií STS bez toho, aby sa zmenila podstata pravidiel.

Zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách

Čo sa navrhuje v súvislosti s prudenciálnym (kapitálovým) zaobchádzaním so sekuritizáciou pre banky?

Návrhom sa zavádzajú cielené zmeny prudenciálneho rámca sekuritizácie pre banky, ktorými sa upravujú kapitálové požiadavky tak, aby presnejšie odrážali skutočné súvisiace riziká. Kapitálové požiadavky sa znižujú v prípade expozícií, ktoré sa považujú za menej rizikové, čím sa zabráni tomu, aby banky držali zbytočne vysoké úrovne kapitálu. Táto zmena je užitočná najmä pre banky ako emitentov týchto transakcií, najmä ak držia pozície najvyššej úrovne alebo „nadriadené“ pozície.

Napríklad sekuritizácie menej rizikových portfólií budú môcť využívať ďalšie zníženie kapitálu v porovnaní so sekuritizáciami, ktoré sa považujú za rizikovejšie (t. j. s rizikovejšími podkladovými portfóliami). Okrem toho sa významné zníženie kapitálu poskytuje v prípade nadriadených tranží odolných sekuritizácií, pri ktorých sa do veľkej miery zmiernili špecifické riziká a ktoré sú v súlade so súborom záruk. Týmito ochrannými opatreniami sa znižujú riziká pre túto tranžu a zabezpečuje sa, aby bola táto tranža pevne izolovaná od strát. To oprávňuje takéto tranže využívať nižšie kapitálové požiadavky v porovnaní s tranžami v sekuritizáciách, ktoré nespĺňajú ochranné opatrenia.

Celkovo sa očakáva, že navrhovanými cielenými zmenami sa znížia kapitálové požiadavky, najmä v prípade menej rizikových, spoľahlivých a odolných expozícií, a zároveň sa zabráni podkapitalizácii rizikovejších expozícií bánk.

Ako nevyhnutný doplnok zmien kapitálového rámca sa zavádzajú zmeny rámca presunu významného rizika (SRT). Rámec SRT vymedzuje podmienky, za ktorých môžu orgány dohľadu posúdiť, či banka, ktorá je originátorom, prenáša na tretie strany dostatočné množstvo rizika na to, aby spĺňala podmienky na kapitálovú úľavu. Cieľom navrhovaných zmien je dosiahnuť, aby bol rámec SRT jasnejší, spoľahlivejší a menej normatívny.

Ako tento rámec spolupracuje s Bazilejom III a inými prudenciálnymi normami? Existuje riziko, že prudenciálne zmeny ovplyvnia Bazilej III?

EÚ v plnej miere implementovala rámec Bazilej III v oblasti sekuritizácie. Navrhované zmeny sú cielené a ich rozsah je obmedzený s cieľom zlepšiť použiteľnosť a účinnosť sekuritizačného trhu bez toho, aby sa oslabila prudenciálna spoľahlivosť. Cielené zmeny zachovávajú vysokú úroveň medzinárodnej konzistentnosti.

Sekuritizačné expozície predstavujú len veľmi malý podiel celkových expozícií bánk, takže akýkoľvek potenciálny vplyv na celkový prudenciálny rámec zostáva minimálny.

Cieľom týchto zmien je nájsť správnu rovnováhu medzi zosúladením s medzinárodnými normami a riešením osobitných potrieb trhu EÚ.

Čo sa navrhuje v súvislosti s oprávnenosťou sekuritizácií na vankúš likvidity úverových inštitúcií?

Banky vytvárajú vankúše likvidity s cieľom splniť požiadavky na krátkodobú likviditu, ako sa uvádza v delegovanom nariadení o ukazovateli krytia likvidity (LCR). V rokoch hojnej likvidity centrálnych bánk a nízkych úrokových sadzieb banky uprednostňovali ponechanie vlastných sekuritizácií ako kolaterálu pre operácie menovej politiky centrálnych bánk namiesto investovania do sekuritizácií na účely ich použitia vo svojich vankúšoch likvidity.

Keď sa odkloníme od tohto prostredia, banky by mohli byť ďalej motivované k aktívnemu riadeniu a diverzifikácii investičného profilu svojich vankúšov likvidity. Rozšírenie oprávnenosti sekuritizácie na zahrnutie do týchto rezerv sa považuje za dôležitý faktor na prilákanie investícií, keďže účastníkom trhu poskytuje perspektívu nájsť príležitosti na obchodovanie s protistranami na kapitálových trhoch vrátane úverových inštitúcií.

Na základe niekoľkoročných skúseností so súčasnými pravidlami je cieľom cielených zmien delegovaného nariadenia o ukazovateli krytia likvidity posilniť prostredníctvom obmedzeného počtu cielených zmien diverzifikáciu vankúšov likvidity úverových inštitúcií v EÚ. Cieľom týchto zmien je ďalej podporovať likviditu a hĺbku sekuritizačných trhov a kapitálových trhov EÚ vo všeobecnosti. Cieľom cielených zmien delegovaného nariadenia o ukazovateli krytia likvidity je okrem toho riešiť určité nezrovnalosti zistené v existujúcich požiadavkách, ktoré musia sekuritizácie spĺňať, aby boli oprávnené na zahrnutie do vankúša likvidity.

Čo plánuje Komisia v súvislosti s pravidlami obozretného podnikania v oblasti poisťovníctva týkajúcimi sa sekuritizácie?

Komisia má v úmysle v nadchádzajúcich týždňoch uverejniť komplexný súbor návrhov zmien súboru prudenciálnych pravidiel v oblasti poistenia (delegované nariadenie Solventnosť II). Zmeny prudenciálneho zaobchádzania so sekuritizáciou budú súčasťou tohto návrhu právneho aktu. Budú sa týkať sekuritizácií iných ako STS, ako aj sekuritizácií STS.

Pokiaľ ide o sekuritizácie iné ako STS, Komisia zvažuje zavedenie nových – a nižších kapitálových požiadaviek pre nadriadené tranže, na ktoré sa v súčasnosti vzťahujú rovnaké kapitálové požiadavky ako na tranže, ktoré nie sú nadriadené.

Pokiaľ ide o sekuritizáciu STS, Komisia zvažuje užšie zosúladenie prudenciálneho zaobchádzania s nadriadenými tranžami s prudenciálnym zaobchádzaním s krytými dlhopismi alebo podnikovými dlhopismi.

Pre viac informácií

Tlačová správa

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach