Stiglitz: Potrebujeme prechod na úplne iný systém. Naše životy a civilizácie sú v ohrození.

Jeden z bývalých amerických prezidentov, Franklin Delano Roosevelt (1882-1945), reagoval na Veľkú depresiu známym programom zvaným Nový údel.

Dnes sa hovorí o potrebe Nového zeleného údelu - o nutnosti plánu na riešenie klimatických zmien a ich dôsledkov.

Jeho kritici sa pýtajú, či si to môžeme dovoliť. Známy ekonóm Joseph Stiglitz pre web The Guardian tvrdí, že ÁNO.

A nielen to - dovoliť si to podľa neho musíme, pretože „naše životy a civilizácie sú kvôli zmenám klímy v ohrození“. 

„Keď boli Spojené štáty americké počas druhej svetovej vojny terčom útoku, nikto sa nepýtal, či si môžu dovoliť pustiť sa do vojny. Bola to otázka ich existencie. Nemohli si dovoliť nebojovať. Teraz platí to isté o kríze klímy. Už dnes pociťujeme jej priame následky. V minulých rokoch USA stratili asi 2% HDP kvôli extrémnemu počasiu vyvolávajúcemu záplavy, hurikány a rozsiahle lesné požiare,“ napísal Stiglitz.

K tomu sa podľa neho pridávajú choroby a straty na životoch. Za krízu podľa neho „zaplatíme tak ako tak“, takže je lepšie vynaložiť peniaze na zníženie emisií.

Boj so zmenami klímy by podľa Stiglitza bol navyše pre hospodárstvo prínosný. Zafungoval by totiž podobný efekt ako počas druhej svetovej vojny, ktorá naštartovala obdobie ekonomickej prosperity. Nová zelená dohoda by stimulovala dopyt, zabezpečila by efektívne využitie zdrojov a prechod na zelenú ekonomiku.

Súčasný prezident Donald Trump sa ale namiesto toho zameriava na odvetvie minulosti a bráni zmysluplnému posunu vpred.

Najväčšou výzvou by bolo získanie zdrojov pre celý program. V Spojených štátoch teraz síce vládne nízka nezamestnanosť, ale podľa ekonóma tu stále existuje veľký objem nevyužitých kapacít. Zjavné je to napríklad z nízkeho pomeru zamestnaných ľudí k populácii v produktívnom veku. Ak by sa pridali investície do infraštruktúry a vzdelania, ponuková strana ekonomiky by znateľne vzrástla.

Niektoré potrebné zmeny budú podľa ekonóma jednoduché. Patrí sem napríklad eliminácia „miliárd dolárov dotácií pre fosílne palivá a presun zdrojov od produkcie špinavej energie k čistej“. K tomu sa dá pridať zdanenie „špinavých odvetví“ a zdanenie kapitálu tak, „aby dosahovalo minimálne takú výšku ako zdanenie práce.“

Takéto kroky by vláde priniesli počas desiatich rokov bilióny dolárov.

K tomu by pomohlo vytvorenie celonárodnej Zelenej banky, ktorá by poskytovala financie súkromnému sektoru zaoberajúcemu sa bojom s klimatickými zmenami. Financovala by napríklad zatepľovanie domov či investície do efektívnejšieho vykurovania.

„Nie je absolútne žiadny dôvod, aby inovatívne ekologické hospodárstvo dvadsiateho prvého storočia muselo stáť na rovnakom ekonomickom a sociálnom modeli ako výrobná ekonomika storočia dvadsiateho, ktorá ťažila z fosílnych palív,“ uzatvára Stiglitz svoju úvahu s tým, že podobný prechod by sa mohol podariť podobne, ako keď sme prešli z dedinky-poľnohospodárskej ekonomiky na ekonomiku tovární sústredených v mestách.

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach