Stratégia EÚ v oblasti pripravenosti Únie na predchádzanie vznikajúcim hrozbám a krízam a reakciu na ne

Komisia a vysoký predstaviteľ dnes spúšťajú stratégiu Únie v oblasti pripravenosti s cieľom podporiť členské štáty a posilniť schopnosť Európy predchádzať vznikajúcim hrozbám a reagovať na ne.

Prichádza v čase, keď Európska únia čelí čoraz zložitejším krízam a výzvam, ktoré nemožno ignorovať. EÚ musí byť pripravená chrániť svojich občanov a kľúčové spoločenské funkcie, ktoré sú kľúčové pre demokraciu a každodenný život, a to od rastúceho geopolitického napätia a konfliktov, hybridných a kybernetickobezpečnostných hrozieb, manipulácie s informáciami a zasahovania zo zahraničia až po zmenu klímy a rastúce prírodné katastrofy.

Stratégia konkrétne zahŕňa 30 kľúčových opatrení a podrobný akčný plán na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti pripravenosti, ako aj rozvoj „kultúry pripravenosti už v štádiu návrhu“ vo všetkých politikách EÚ.

Predsedníčka Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Nová realita si vyžaduje novú úroveň pripravenosti v Európe. Naši občania, naše členské štáty a naše podniky potrebujú správne nástroje, aby mohli konať tak s cieľom predchádzať krízam, ako aj rýchlo reagovať, keď dôjde ku katastrofe. Rodiny žijúce v záplavových oblastiach by mali vedieť, čo robiť, keď voda stúpa. Systémy včasného varovania môžu zabrániť tomu, aby regióny zasiahnuté prírodnými požiarmi strácali drahocenný čas. Európa je pripravená podporovať členské štáty a dôveryhodných partnerov v susedstve pri záchrane životov a živobytia.“

Medzi kľúčové ciele a opatrenia stratégie patria:

Ochrana základných spoločenských funkcií Európy:

• Vypracovať minimálne kritériá pripravenosti pre základné služby, ako sú nemocnice, školy, doprava a telekomunikácie.
• Zlepšiť vytváranie zásob kritického vybavenia a materiálov.
• Zlepšiť adaptáciu na zmenu klímy a dostupnosť kritických prírodných zdrojov, ako je voda.

Podpora pripravenosti obyvateľstva:

• Povzbudzovať verejnosť, aby prijala praktické opatrenia, ako je udržiavanie základných zásob počas minimálne 72 hodín v núdzových situáciách.
• Začleniť hodiny pripravenosti do školských osnov a zaviesť Deň pripravenosti EÚ.

Posilnenie koordinácie reakcie na krízu:

• Zriadiť krízové centrum EÚ s cieľom zlepšiť integráciu medzi existujúcimi krízovými štruktúrami EÚ.

Posilnenie civilno-vojenskej spolupráce:

• Vykonávať pravidelné cvičenia pripravenosti v celej EÚ, v rámci ktorých sa zjednotia ozbrojené sily, civilná ochrana, polícia, bezpečnosť, zdravotnícki pracovníci a hasiči.
• Uľahčiť investície do položiek s dvojakým použitím.

Posilnenie spôsobilostí v oblasti predvídania a predvídania:

• Vypracovať komplexné posúdenie rizík a hrozieb na úrovni EÚ, ktoré pomôže predchádzať krízam, ako sú prírodné katastrofy alebo hybridné hrozby.

Zvyšovanie verejno-súkromnej spolupráce:

• Vytvoriť verejno-súkromnú pracovnú skupinu pre pripravenosť.
• Formulovať núdzové protokoly s podnikmi s cieľom zabezpečiť rýchlu dostupnosť základných materiálov, tovaru a služieb a zabezpečiť kritické výrobné linky.

Posilnenie spolupráce s externými partnermi:

• Spolupracovať so strategickými partnermi, ako je NATO, v oblasti vojenskej mobility, klímy a bezpečnosti, vznikajúcich technológií, kybernetickej bezpečnosti, vesmíru a obranného priemyslu.

Celkovo sa EÚ proaktívnym prístupom k pripravenosti usiluje vybudovať odolnejší a bezpečnejší kontinent, ktorý bude lepšie vybavený na riešenie výziev 21. storočia.

Súvislosti

V Niinistöovej správe o pripravenosti a pripravenosti EÚ sa dospelo k záveru, že posilnenie civilnej a vojenskej pripravenosti Európy a jej pripravenosti riešiť súčasné rastúce bezpečnostné výzvy – v oblasti zdravia, migrácie, technologickej bezpečnosti, klímy, obrany alebo hospodárstva – je naliehavou záležitosťou. V správe sa vyzýva na zásadnú zmenu myslenia a zmenu spôsobu, akým chápeme a uprednostňujeme pripravenosť v celej Európskej únii. Uznala tiež, že pripravenosť nie je len vnútroštátnou zodpovednosťou, ale aj spoločným európskym úsilím, ktoré si vyžaduje silnejšiu úlohu Únie pri koordinácii a podpore členských štátov v tejto oblasti.

Stratégia sa preto zameriava na integrovaný prístup zohľadňujúci všetky riziká, celovládny prístup, ktorý spája všetkých príslušných aktérov na všetkých úrovniach verejnej správy (miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a EÚ) a celospoločenský prístup, ktorý spája občanov, miestne komunity a občiansku spoločnosť, podniky a sociálnych partnerov, ako aj vedecké a akademické komunity.

Okrem toho má Únia v úzkej spolupráci s členskými štátmi schopnosť čeliť budúcim krízam a môže priniesť zásadné a účinné riešenia pre občanov a spoločnosti. Udalosti a riziká, ktorými Európska únia prešla v posledných rokoch, a silná a účinná reakcia na pandémiu COVID-19 ukázali, ako úzka spolupráca medzi Európskou úniou a členskými štátmi umožňuje dosiahnuť lepšie výsledky pre ľudí a spoločnosti.

Pre viac informácií

Spoločné oznámenie o stratégii Únie v oblasti pripravenosti

Príloha k spoločnému oznámeniu o stratégii Únie v oblasti pripravenosti

Otázky a odpovede

Prehľad

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach