Stratí dolár svoje výsadné postavenie medzi svetovými menami? Podľa údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie ju zatiaľ stráca iba euro

Rastúca aktivita Číny na medzinárodnej scéne, nedávna návšteva prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve alebo, naopak, návšteva francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Číne zintenzívňujú diskusiu a preskupenie geopolitických síl. Podčiarkuje to aj nedávna návšteva ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova v Brazílii. Ten pre zmenu oživuje fenomén BRICS, kedysi rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky, ktoré, ako sa hovorí, môžu predstavovať ekonomického vyzývateľa Západu a otriasť globálnym postavením amerického dolára ako rezervnej meny číslo jeden.

Stratí dolár túto pozíciu? V najbližších desaťročiach sotva. Neexistuje žiadna de-dolarizácia. Skôr ide o deeuritizáciu. Bitcoinu a niektorým ďalším kryptomenám to však stále môže prospieť.

Prieskum, ktorý každé tri roky vykonáva Banka pre medzinárodné zúčtovanie so sídlom v Bazileji, ukazuje, že podiel dolára na medzinárodných devízových transakciách sa stále pohybuje okolo 90 % (pozri graf nižšie). Je teda vyšší ako napríklad za celé 90. roky, ktoré boli navyše pre USA z väčšej časti makroekonomicky oveľa úspešnejším desaťročím ako tie nasledujúce. Podiel čínskej meny na svetovej devízovej výmene síce rastie, ale stále je nepatrný, menej ako desatina. Euro však stráca svoje postavenie vo svete. V polovici 90. rokov sa meny dnešných krajín eurozóny podieľali na svetových devízových transakciách takmer 50 %. Teraz je to už len 30 %.

Je to preto, že hoci dolár sa v dôsledku rastúceho dlhu a "tlače peňazí" znehodnocuje, euro sa znehodnocuje ešte rýchlejšie. Rýchlejšie preto, lebo len málo krajín eurozóny má euro skutočne rado. Pre južné krídlo je príliš silné a pre, povedzme, Nemecko, ktoré je slabšie ako marka, príliš slabé. Nemecká exportná mašinéria tak permanentne dostáva doping v podobe relatívne slabej meny, čo samozrejme dlhodobo podkopáva inovatívnosť najväčšej európskej ekonomiky, takže jej konkurencieschopnosť vo svete klesá (napríklad čínske automobilky už tušia slabosť nemeckého automobilového priemyslu, a preto tam teraz masívne nastupujú).

Nemecko však do veľkej miery živí a financuje čoraz viac zadlžené a relatívne neproduktívne, demograficky prestarnuté južné krídlo eurozóny na čele s Talianskom. To nebude fungovať donekonečna. V neposlednom rade je to Nemecko, ktoré stráca globálnu konkurencieschopnosť, a to aj v dôsledku ambicióznej ekologickej politiky EÚ a najnovšie aj v dôsledku odstavenia relatívne lacného ruského plynu a súčasného ideologicky motivovaného odstavenia jadrových elektrární.

Dokonca aj podiel britskej libry na medzinárodnom devízovom obchode vykazuje napriek brexitu väčšiu stabilitu ako podiel eura.

Je nepravdepodobné, že by sme sa dočkali zosadenia dolára zo svetového devízového trónu. Pravdepodobne však budeme svedkami ďalšieho poklesu eura. Dolár si možno v nasledujúcich rokoch a desaťročiach udrží svoju pozíciu, ale jeho devalvácia môže byť ešte rýchlejšia ako doteraz, pretože po páde eura prakticky nebude existovať alternatíva.

Preto môže vzrásť úloha kryptomien na čele s bitcoinom, najmä ako uchovávateľa hodnoty. Treba však vziať do úvahy, že práve preto budú kryptomeny - najmä bitcoin - čoraz väčším tŕňom v oku "strážcom dolára", teda vláde USA a americkej centrálnej banke.

Lukáš Kovanda, PhD.
Hlavný ekonóm, Trinity Bank

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach