USA mali za posledných 100 rokov šesť veľkých inflácií. Ceny vždy klesli bez zásahu FEDu!

IIF zverejnil analýzu inflácie v USA od prvej svetovej vojny a vydestiloval z nej niekoľko záverov. 1) Nič nenasvedčuje tomu, že by inflácia mala za posledných 100 rokov klesajúcu tendenciu. 2) Inflácia sa však za posledné storočie stala oveľa menej volatilnou. 3) USA zažili za toto obdobie najmenej šesť veľkých inflačných skokov. 4) Tieto inflačné skoky sa spravidla zhodovali s prudkým rastom cien ropy. Svoju úlohu však zohrali aj vojny a veľké fiškálne expanzie, ako napríklad počas pandémie. 5) Všetky tieto inflačné skoky mali tendenciu v priebehu niekoľkých rokov ustúpiť. V niektorých prípadoch - po druhej svetovej a kórejskej vojne - bez toho, aby FED zvýšil úrokové sadzby.

Ktorá z inflačných epizód sa najviac podobá súčasnému šoku? Efekt odloženého dopytu, podobne ako kovide, zohral dôležitú úlohu po druhej svetovej a kórejskej vojne. A efekt odloženej spotreby je z definície sebazničujúci. Naopak, súčasný energetický šok sa najviac podobá ropným krízam. Znie to teda tak typicky: sme niekde uprostred.

Dôležitá je aj štruktúra spotrebného koša, resp. úzke miesto, ktoré spôsobuje inflačné tlaky. V povojnových epizódach bol tento tlak predovšetkým v oblasti tovarov. V prípade ropných šokov to boli predovšetkým služby. Aj v súčasnosti. Dodajme, že inflačný impulz súvisí s fiškálnym impulzom a jeho štruktúrou. V prípade USA smeroval oveľa viac priamo do spotreby domácností. Ale aj s ponukovou stranou ekonomiky. V tomto prípade s migračnou politikou, pretože došlo k výraznému zníženiu migrácie a nedostatku pracovnej sily na trhu práve v sektore služieb, ktorý je náročný na lacnú pracovnú silu. Inými slovami, zníženie impulzu a zvýšenie migrácie môže tento tlak pomerne rýchlo znížiť. Rýchlejšie ako budovanie dlhých dodávateľských reťazcov pri výrobe tovarov.

David Navrátil

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach