V súčasnosti sú hodnoty medi a zlata na historickom maxime. Prečo?

"Investícia do medi je teraz najlepšou investíciou za posledných 30 rokov," hovorí komoditný matador Jeff Currie, ktorého cituje agentúra Bloomberg. Medzitým je cena medi na historickom maxime. Ďalší kov, zlato, je tiež na rekordnej úrovni. Čo stojí za mániou po týchto kovoch?

Začnime meďou. Tá dnes na londýnskej burze prvýkrát v histórii prekonala hranicu 11 000 USD za tonu.

Meď je potrebná vo všetkých oblastiach, od vojenského vybavenia a elektromobilov až po energetické siete, ktoré umožňujú väčšiu integráciu ekologických zdrojov, a dátové centrá potrebné na rozvoj umelej inteligencie (AI). Podľa spomínaného investora Currieho tak bude meď rásť len vďaka masívnym vládnym dotáciám na pozlacovanie. A samozrejme aj vďaka väčším vojenským výdavkom v ére deglobalizácie.

Napriek tomu je ponuka medi obmedzená, pretože otvoriť novú baňu nie je ani jednoduché, ani lacné. A v ére deglobalizácie to bude ešte ťažšie ako doteraz z politických dôvodov a kvôli rastúcemu napätiu medzi Západom a zvyškom sveta.

Preto najväčší svetový baník, austrálsky BHP, v súčasnosti tak veľmi túži prevziať svojho britského konkurenta Anglo American, ktorý má vo svojom portfóliu medené bane s vysokou hodnotou.

Napokon, medené bane Anglo American sú také drahé, že by sa najradšej zbavila legendárnej spoločnosti De Beers, ktorá svojho času, v 20. storočí, predstavovala faktický svetový diamantový monopol a ktorá stojí za jedným z najúspešnejších marketingových sloganov v histórii - "Diamanty sú večné".

Spoločnosť Anglo American drží väčšinu v spoločnosti De Beers už takmer sto rokov, od roku 1926, ale teraz sa chystá spoločnosť De Beers predať, pretože Anglo musí odolať prevzatiu spoločnosťou BHP. Musí preto zúžiť svoju pôsobnosť. Nebude sa preto už sústreďovať len na ťažbu medi (a železnej rudy). Diamanty sú síce večné, ale meď je zrejme výnosnejšia.

Je zjavne stále lacnejšie kupovať existujúce bane ako stavať úplne nové. Preto má BHP taký veľký záujem o Anglo American. A preto sa Anglo radšej zbaví diamantov, len aby si udržalo kontrolu nad medenými baňami.

To všetko v čase, keď sa veľká časť sveta snaží znížiť svoju závislosť od dolára, najmä krajiny ako Čína, India a, samozrejme, Rusko. Svoje príjmy z predaja komodít preto viac ako v minulosti neukladajú do dolára ani do amerických vládnych dlhopisov denominovaných v dolároch, ale do zlata. Aj preto je zlato na historickom maxime, ako uvidíme ďalej.

Tento pokles dopytu po amerických dlhopisoch vedie - a bude viesť - k tomu, že úrokové sadzby dolára už nebudú klesať tak nízko ako v minulosti. Budú vyššie. Dolár tak bude silnejší. A keďže meď sa obchoduje v dolári, silnejší dolár znamená trvalo vyššiu cenu medi. A samozrejme aj ďalšie komodity, aj zlato.

Spolu s meďou je tak zlato ďalším kovom, ktorý dnes prekonal cenový rekord. Prvýkrát v histórii dnes cena trójskej unce zlata dosiahla úroveň 2 450 USD.

Zlato mohutne ženie nahor dopyt zo strany krajín, ktoré sa snažia znížiť svoju závislosť od dolára. Robia tak v súvislosti s vojnou na Ukrajine a obavami, že Spojené štáty by nakoniec mohli pristúpiť k zmrazeniu ich devízových rezerv podobne ako v prípade Ruska.

Preto v súčasnosti najviac zlata nakupujú krajiny, ktoré sú v súvislosti s vojnou na Ukrajine neutrálne a mohli by sa dostať do "krížovej paľby" s USA - konkrétne Čína, Turecko, India a Kazachstan v prvom štvrťroku tohto roka.

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach