ECB prekvapila zvýšením sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu a predstavila neobmedzené antifragmentačné QE - Koniec éry záporných sadzieb

Európska centrálna banka na svojom dnešnom zasadnutí prvýkrát po viac ako desiatich rokoch zvýšila úrokové sadzby. V rozpore s očakávaniami trhu a predchádzajúcou komunikáciou zdôrazňujúcou postupnosť a umiernenosť svojich krokov sa Rada guvernérov rozhodla začať cyklus normalizácie sadzieb výraznejším zvýšením o 50 bázických bodov. Tým sa skončila éra záporných úrokových sadzieb v eurozóne, pričom depozitné sadzby dosiahli 0 %.

Toto prekvapivé rozhodnutie odráža materializáciu významných rizík zvyšovania inflácie. Inflácia sa v júni medziročne vyšplhala na 8,6 %, ale napríklad v pobaltských krajinách už prekročila hranicu 20 %. Navyše z takejto vysokej úrovne sa inflácia do konca tohto roka výrazne nezníži. ECB preto neberie na ľahkú váhu úlohu inflačných očakávaní, resp. hrozbu ich možného ukotvenia v kontexte vyššieho než očakávaného rastu miezd, ktorý by výrazne skomplikoval návrat k strednodobému inflačnému cieľu na úrovni 2 %.

ECB zároveň signalizovala, že by bolo vhodné pokračovať v návrate úrokových sadzieb na normálnu úroveň aj na ďalších zasadnutiach. Na rozdiel od posledného zasadnutia však centrálna banka rezignovala na forwardové usmerňovanie a zdôraznila závislosť rozhodovania od prichádzajúcich makrodát. Z komunikácie ECB sa však zdá, že centrálna banka sa bude snažiť proces normalizácie sadzieb urýchliť. Preto bude na septembrovom zasadnutí opäť v hre výraznejšie zvýšenie sadzieb. Na druhej strane, hospodársky vývoj už teraz čelí mnohým neistotám a rizikám. Ak by došlo k nad očakávanie prudkému poklesu hospodárskej aktivity, rovnováha rizík z pohľadu ECB by sa mohla posunúť od inflácie k hospodárskemu rastu, čo by obmedzilo priestor na výraznejšiu normalizáciu sadzieb.

Z pohľadu finančných trhov sa pozornosť sústredila najmä na nový nástroj proti fragmentácii, ktorý ECB oficiálne nazvala Transmission Protection Instrument (TPI). Podľa ECB je vytvorenie TPI potrebné na podporu účinnej transmisie menovej politiky a jeho cieľom je zabrániť destabilizácii dlhopisových trhov krajín južného krídla (t. j. nadmernému zvyšovaniu rizikových prirážok). ECB sa pritom len niekoľko hodín pred dnešným zasadaním dostala pod tlak v dôsledku eskalujúcej politickej krízy v Taliansku, ktorá viedla k odstúpeniu premiéra Draghiho a prudkému nárastu rizikovej prirážky na talianske štátne dlhopisy.

Podstatné je, že rozsah prípadných nákupov dlhopisov bude v rámci TPI neobmedzený, resp. bude závisieť od toho, aké vážne sú riziká, ktorým čelí transmisia menovej politiky. Ide o dôležitý parameter, ktorý by mal podporiť dôveryhodnosť nástroja, ktorú sa predsedníčka Lagardeová snažila posilniť vyhlásením, že TPI bol v Rade guvernérov prijatý jednomyseľne. Okrem toho je aktivácia TPI plne v kompetencii ECB (neuvádzajú sa žiadne konkrétne podmienky) a môže sa týkať ktorejkoľvek krajiny eurozóny, ktorá čelí nežiaducej, chaotickej dynamike na trhu s dlhopismi. ECB napokon stanovila štyri kritériá (súvisiace s odporúčaním Komisie), ktoré bude zohľadňovať pri zvažovaní aktivácie TPI: 1) dodržiavanie fiškálnych pravidiel; 2) neexistencia závažných makroekonomických nerovnováh; 3) fiškálna udržateľnosť; 4) hospodárske politiky v súlade s odporúčaniami obsiahnutými v NGEU a európskom semestri. Celkovo môžu byť trhy mierne sklamané, že ECB neposkytla podrobnejšie informácie o TPI, čo môže vyvolať pochybnosti o tom, aký silný bude nakoniec záväzok centrálnej banky sprísniť úverové rozpätie.

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach