Rusko núdzovo zastavilo pokles rubľa. Na ako dlho?

Ruský rubeľ sa minulý týždeň stal najvýkonnejšou menou na tzv. rozvíjajúcich sa trhoch. Od pondelka do piatkového rána posilnil voči americkému doláru o 6,3 %. Medzitým drvivá väčšina mien ostatných rozvíjajúcich sa ekonomík vrátane Českej republiky minulý týždeň voči doláru stratila. To znamená jediné: ruskej centrálnej banke sa aspoň nateraz podarilo zastaviť pád rubľa. Z dlhodobého hľadiska však rubeľ stále padá do priepasti.

Ruská centrálna banka na utorkovom mimoriadnom zasadnutí svojho vedenia výrazne zvýšila základnú úrokovú sadzbu v krajine z 8,5 % na 12 %. Ustúpila pritom tlaku trhu a Kremľa. Rubeľ totiž v predminulom týždni prudko oslaboval a svoj pád zavŕšil minulý týždeň v pondelok, keď sa jeho kurz prepadol cez psychologicky a symbolicky dôležitú hranicu 100 za dolár. Za jeden rubeľ tak v tom momente nebolo možné kúpiť ani jeden celý americký cent.

Vplyvný ekonomický poradca prezidenta Vladimira Putina Maxim Oreškin preto v pondelok netradične a prostredníctvom médií pokarhal centrálnu banku za príliš holubičiu menovú politiku. Kremeľský televízny propagandista Vladimir Solovjov už predminulý týždeň ostro kritizoval menovú politiku ruskej centrálnej banky.

Hlavný propagandista môže byť teraz s kurzom rubľa spokojný, aspoň v rámci možností. Po zásahu centrálnej banky totiž ruská mena posilnila z úrovne až vyše 102 rubľov za dolár na prijateľnejších necelých 93 rubľov za dolár. Expertný výhľad by však Solovjova mohol rýchlo opäť dostať do útlmu. Medzinárodní analytici sa totiž často nechávajú počuť, že zhodnotenie rubľa je len dočasné a jeho pokles sa obnoví.

To, že rubeľ bude ďalej klesať, predpovedá napríklad americká banka Goldman Sachs. Zvyšovanie úrokových sadzieb ruskou centrálnou bankou mu veľmi nepomôže. Podľa "Goldmanov" totiž ani teraz nie je rubeľ podhodnotený. Jeho oslabenie zodpovedá oslabeniu celej ruskej ekonomiky, ktorú postupne, ale isto oslabujú západné sankcie. Ba čo viac: bez "pomoci" Rijádu by na tom bol rubeľ ešte horšie. Saudská Arábia sa však v auguste rozhodla dodržať svoje škrty v ťažbe ropy, čo zvyšuje jej cenu, a tým pomáha udržiavať rubeľ na vyššej úrovni.

Celkovo Saudská Arábia čoraz zreteľnejšie hrá kartou, ktorá Západu vôbec nevyhovuje. Nejde len o to, že teraz znižuje ťažbu ropy spolu s Ruskom, čo nielenže pomáha posilňovať rubeľ, ale vlastne aj znižuje účinok západných protiruských sankcií.

Ide aj o to, že Rijád sa vo veľkom zbavuje amerických štátnych dlhopisov. V súčasnosti ich vlastní najmenej za posledných sedem rokov. Podobne postupuje aj Čína, ktorá teraz drží najmenší objem amerického dlhu dokonca od polovice roka 2009. Záujmy Rijádu a Pekingu sa zbližujú, vrátane záujmu o oslabenie úlohy dolára vo svete. Saudská Arábia je najväčším svetovým vývozcom ropy, zatiaľ čo Čína je jej vôbec najväčším dovozcom. Doteraz obchodovali prevažne v dolároch ; a to by zrejme chceli zmeniť. Po bridlicovej revolúcii v USA však klesá aj tamojší záujem o ropu z Blízkeho východu, ako aj sila väzieb medzi Washingtonom a Rijádom. Peking sa snaží vkĺznuť do trhlín v tomto putu.

Rast čínskeho vplyvu na Blízkom východe však narušila ruská invázia na Ukrajinu. V dôsledku toho krajiny EÚ dovážajú viac ropy alebo (skvapalneného) plynu z arabských krajín, ako je Saudská Arábia alebo Katar, čo opäť o niečo posilnilo väzby Západu s arabským svetom. Spojené štáty tak môžu naďalej do určitej miery uplatňovať svoj vplyv v regióne Blízkeho východu, hoci už nekupujú ani zďaleka toľko saudskej ropy ako pred bridlicovou revolúciou.

USA teraz uplatňujú svoj vplyv prostredníctvom svojich spojencov v EÚ a v Európe všeobecne, ktorí vo veľkom nahrádzajú ruskú ropu a plyn surovinami z arabského sveta, čím pomáhajú USA čeliť rastu čínskeho vplyvu v tejto oblasti. Bez tohto tlmiaceho účinku by bolo úsilie Rijádu znížiť svoju väzbu na dolár, a to aj prostredníctvom zníženia držby amerických dlhopisov, pravdepodobne ešte zjavnejšie. A ešte viditeľnejšia by zrejme bola saudská "pomoc" rubľu.

Úloha Saudskej Arábie napokon ukazuje, prečo je účinok západných protiruských sankcií len postupný a prečo možno dochádza k rozpadu ruskej ekonomiky - ako to dokazuje tohtoročné výrazné znehodnotenie rubľa -, ale prečo tento rozpad nie je dielom okamihu, ako to mnohí západní politici sľubovali pri zavedení prvých sankčných balíkov v minulom roku.

Práve skutočnosť, že väčšina krajín sveta vrátane Saudskej Arábie, Číny a Indie sa k sankciám nielenže nepridala, ale v mnohých ohľadoch ich vplyv na Rusko zmierňuje, pomohla Kremľu doteraz stabilizovať ruskú ekonomiku a rubeľ zväčša bez použitia nekonvenčných, dokonca drastických metód. Koniec koncov, Putin zatiaľ určite nezaviedol ani žiadnu "erdoganomiku", práve naopak. V dôsledku spomínaného oslabenia rubľa trhy a Kremeľ svorne volali po sprísnení ruskej menovej politiky, čoho sa im minulý utorok aj dostalo. Zatiaľ čo v Turecku išiel tamojší vládca Recep Tayyip Erdogan donedávna proti volaniu trhov a presadzoval takmer mimeticky holubičiu menovú politiku. Teda takú, ktorej vzdialený ekvivalent bol teraz po tlaku ruskej centrálnej banky ukončený.

Putin na jednej strane vidí výhody slabého rubľa - napríklad v tom, že ruský vývozca barelu ropy zarobí na jeho exporte číselne viac. Na začiatku tohto roka totiž ruský vývozca predával barel ropy Ural za 3 320 rubľov, minulý týždeň to bolo 7 300 rubľov. Druhou stranou mince z Putinovho pohľadu je však skutočnosť, že pri takomto oslabení rubľa sa jeden dolár - ako minulý týždeň - už predáva za viac ako psychologicky a symbolicky dôležitých 100 rubľov. A to je skrátka propagandisticky ťažko obhájiteľné aj pre ruského prezidenta. A že slabý kurz rubľa voči doláru nie je pre Rusko pozitívny, intuitívne chápe aj nevzdelaný Rus odniekiaľ z vidieka na Ďalekom východe. Navyše aj takýto Rus si nakoniec všimne infláciu a znehodnotenie úspor - ak nejaké má -, ktoré slabá mena spôsobuje.

Pre Kremeľ je kurz rubľa voči doláru jednoducho pilierom propagandy - na rozdiel od Erdogana a kurzu tureckej líry.

Zdá sa, že ruská centrálna banka dokonca minulý týždeň dostala za úlohu stlačiť výmenný kurz pod úroveň práve 100 za dolár. Preto ho zvýšila len natoľko, aby sa kurz dostal na dvojcifernú úroveň, ale nie oveľa viac, pretože čím vyššia je úroková sadzba, tým naliehavejšie je škrtenie danej ekonomiky - škrtenie prostredníctvom príliš drahých úverov, a teda investícií.

V zásade však za poklesom rubľa, v tomto roku približne o 25 %, stojí najmä dramatický pokles tržieb ruských vývozcov ropy a plynu. A ruská centrálna banka s tým nemôže nič urobiť, ani v prípade núdze. Zvýšila teda úrokové sadzby, čím priškrtila ekonomiku viac, ako by chcela, ale vývoz plynu či ropy sa nezvýši. Slučka západných sankcií sa okolo ruskej ekonomiky uťahuje.

Príjmy z vývozu ruského plynu by mali tento rok klesnúť na menej ako polovicu minuloročnej hodnoty. Ba čo viac, Rusku sa ich do roku 2030 nepodarí vrátiť ani na úroveň z roku 2021, a už vôbec nie z minulého roka, keď boli extrémne stlačené vojnou. Analytici ruskej poradenskej spoločnosti Jakov a partneri tak neočakávajú, že by v najbližších minimálne siedmich rokoch dokázali odberatelia ako Čína alebo India a ďalšie najmä ázijské krajiny nahradiť stratených západných zákazníkov. To bude z dlhodobého hľadiska vytvárať ďalší tlak na rubeľ.

Autor: Lukáš Kovanda, PhD. (Hlavný ekonóm, Trinity Bank)

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach