Zlato - bezpečný prístav alebo nebezpečná špekulácia?

Zlatý štandard, čiže systém, kedy sú štátom emitované peniaze kryté podkladovým aktívom vo forme zlata, skončil ako posledný v Spojených štátoch v roku 1971, spolu s pádom Brettonwoodského menového systému.

Od tohto momentu dodnes, žijeme vo svete elastických peňazí s núteným obehom, nazývaných „FIAT money“.

Tu a tam sa zo strany niektorých ekonómov objavia názory (hlavne v období ekonomických kríz), že by sa mal súčasný peňažný systém reformovať.

Navrhované zmeny najčastejšie počítajú s návratom krytia peňazí zlatom, prechodom k nejakej forme slobodného bankovníctva (v tomto systéme by banky emitovali vlastné - vzájomne si konkurujúce meny), alebo s transformáciou súčasného systému frakčných rezerv na bankovníctvo plných rezerv.

Tým by komerčné banky de facto prišli o svoje privilégium vytvárať bezhotovostné peniaze prostredníctvom úverovej expanziu (poskytovaním úverov).

Tieto návrhy prichádzajú najčastejšie zo strany ekonómov neoliberálnych prúdov, ktorí často nedokážu a zrejme ani nechcú zastierať svoju náklonnosť ku zlatu a systému zlatého štandardu.

Koniec koncov centrálne banky stále držia vo svojich súvahách monetárne zlato. Hlavný prúd ekonomickej teórie to však označuje skôr za tradíciu a spôsob, ako centrálne banky diverzifikujú svoje portfólia devízových rezerv.

Zlato ako investícia

Stačí historických lekcií a diskusií o súčasnej podobe menového systému.

Teraz sa vynára naša prvoradá otázka: „Je zlato vhodnou investíciou?“.

Zlato je predovšetkým komoditou, nemá teda vlastnosti klasických finančných aktív - predovšetkým nenesie žiadny úrok ani dividendu. To je samozrejme z hľadiska investovania veľkou nevýhodou. Investícia do zlata je vlastne len špekuláciou, pri ktorej sa snažíme ťažiť z cenových rozdielov.

Zlato sa niekedy označuje za „bezpečný prístav“, a to najmä vďaka tomu, že v prípade hospodárskych problémov a menových kríz, majú investori silné tendencie zlato kupovať, čo sa prejavuje rastom jeho ceny. Avšak ak je ekonomická situácia stabilná, jeho cena zostáva poväčšinou konštantná. Cenový vývoj zlata si môžete prezrieť na grafe nižšie.

Graf č. 1. Vývoj cien zlata v USD za trójsku uncu

Zdroj: Federal Reserve Bank of St Louis (2019)

Zlato a tlačenie peňazí

Skratkou QE sú označené jednotlivé kolá kvantitatívneho uvoľňovania vykonávané Federálny rezervným systémom medzi rokmi 2008 až 2014. Program prakticky funguje tak, že centrálna banka do svojej súvahy nakupuje súkromné ​​i štátne dlhové cenné papiere, čím znižuje strmosť výnosovej krivky a uvoľňuje menové podmienky.

Práve prvé 2 kolá boli vzhľadom na obavy z týchto nekonvenčných programov spolu s euroamerickej finančnou krízou hlavným motorom rastu ceny zlata. Na tretie kolo už trhy zrejme aj kvôli zlepšujúcej sa globálnej ekonomickej situácii a neskôr aj posilňujúcemu USD doláru príliš nereagovali a cena zvoľna klesala.

Zlato a súčasný menový systém

Cena zlata je pomerne dobrým indikátorom trhových neistôt. Ak je cena vysoko, možno predpokladať, že na trhoch panuje neistota a nepokoj. Platí však úvodná téza, že zlato je len komoditou.

Pre investorov predstavuje zaujímavú možnosť, ako diverzifikovať svoje portfólio. Nikdy by však nemalo byť jedinou kartou, na ktorú daný investor staví celé svojej imanie napr. pod vplyvom hysterických teórií o kolapse globálneho menového systému. To plní svoju úlohu v podobe udržiavanie cenovej stability (ak uvážime, že sme si prešli najväčšou ekonomickou krízou od Veľkej depresie 30. rokov) pre mnohých možno až prekvapivo dobre.

Autor: Jakub Mašek (Kurzy.cz)

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach