Nemecká ekonomika klesá a česká tiež

Nemecká ekonomika klesá a česká tiež. Drvia ju stále vysoké ceny elektriny - o 312 % vyššie ako v predvojnových rokoch - a zastarané schémy, ktoré EÚ zvažuje, a to aj vo vzťahu k Indii.

Hoci burzová cena elektriny (nakupovanej na rok dopredu) v Nemecku v porovnaní s minulým letom skutočne výrazne klesla, v priemere je tento rok stále zhruba o 312 % vyššia ako v predpandemických a predvojnových priemeroch rokov 2011 až 2019 (zdroj: Bloomberg).

Dôvera v nemeckú ekonomiku bola v auguste opäť otrasená. Jej ukazovateľ, ktorý zostavuje inštitút Ifo, klesol na 85,7 bodu z júlovej revidovanej úrovne 87,4 bodu. V druhom štvrťroku tohto roka ekonomika Nemecka stagnovala, čo potvrdili aj dnes zverejnené údaje.

Nemecku tak hrozí trvalejší hospodársky pokles, ktorý by mohol mať negatívny vplyv aj na českú ekonomiku, ktorá je naň hospodársky a obchodne naviazaná. Za celý tento rok sa dokonca očakáva pokles nemeckej ekonomiky, čo bude medzi porovnateľnými ekonomikami vo svete ojedinelý výsledok (aj keď, pravda, českej ekonomike - nie náhodou - tiež hrozí pokles). Svetlo na konci tunela nie je. Indikátor nálady nákupných manažérov v nemeckom podnikovom sektore totiž v auguste tohto roka klesol na najnižšiu úroveň za viac ako tri roky, t. j. od prvej vlny poklesu.

Nemecko sa tak po rokoch opäť označuje za "chorého muža Európy", ale v problémoch je celý starý kontinent. Ničia ho najmä dôsledky vojny na Ukrajine vrátane vysokých nákladov na energie, čo výrazne znižuje globálnu konkurencieschopnosť nemeckých podnikov a firiem. Veď napríklad burzová cena elektriny nakupovanej na rok dopredu je v Nemecku aj tento rok v priemere o 312 percent vyššia ako priemer predpandemických a predvojnových rokov 2011 až 2019, ako ukazujú údaje agentúry Bloomberg (pozri vyššie). Takýto dramatický nárast cien elektriny, ktorý sa inde vo svete nevyskytol, si pochopiteľne vyberá veľkú daň na konkurencieschopnosti nemeckých a európskych podnikov a firiem, z ktorých niektoré už radšej presúvajú svoju výrobu na iné kontinenty.

Ak sa má európske hospodárstvo postaviť na nohy a zotaviť, bude zrejme potrebná všeobecná zmena prístupu vrcholových politikov starého kontinentu, najmä v krajinách EÚ. O tom, že k tejto zmene zatiaľ ani v najmenšom nedochádza, však svedčia prebiehajúce rokovania o obchodnom pakte medzi EÚ a Indiou.

India predstavuje krajinu, ktorá - na rozdiel od Nemecka alebo EÚ vo všeobecnosti - už letí na Mesiac. Britský premiér (Rishi Sunak) a možno čoskoro aj americký prezident (medzi kandidátmi sú Vivek Ramaswamy alebo dokonca Hirsh Vardhan Singh) majú indické korene. Okrem toho India môže vytvoriť protiváhu geopolitickým ambíciám Ruska a najmä Číny.

EÚ však v súčasných rokovaniach o obchodnom dohovore s Indiou kontraproduktívne lipne na svojich ekologických pravidlách, ktoré nikoho na svete nezaujímajú a ktoré samy o sebe nemajú šancu spomaliť, nieto ešte zastaviť proces klimatických zmien.

Brusel stále žije v 20. storočí a nepochopil, že EÚ teraz potrebuje Indiu viac ako India Úniu.

Predlžená a starnúca EÚ pokrýva len západný cíp Eurázie a už nie je a nebude stredom sveta. Mala by sa predovšetkým usilovať o spomalenie súčasného dramatického poklesu - potvrdeného napokon aj spomínanými neradostnými nemeckými číslami - svojho hospodárskeho a geopolitického významu vo svete, k čomu môže významne prispieť napríklad India. Pokiaľ bude Brusel naďalej myslieť a konať v zajatí zastaraných schém 20. storočia, bude nemecké - a nevyhnutne aj české - hospodárstvo v najlepšom prípade naďalej slabnúť.

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach