Rusko zajtra po polnoci zbankrotuje

Rusko zajtra po polnoci zbankrotuje, prvýkrát od Leninovej vlády v roku 1918. Čo bude nasledovať?

Rusko bude zrejme zajtra po polnoci insolventné, teda zbankrotované. Prvýkrát od začiatku roka 1918 tak zbankrotuje na svoj dlh voči zahraničným veriteľom.

Ide o mimoriadnu udalosť, ktorá bude míľnikom v moderných hospodárskych dejinách Ruska. Navyše aj tzv. technický bankrot by mohol vážne skomplikovať celú ekonomickú budúcnosť Ruska, ak sa bude chcieť niekedy vrátiť na medzinárodné finančné trhy, pretože by muselo počítať s výrazným zvýšením úrokov zo svojho dlhu, ako dnes upozorňuje denník Financial Times (tu: www.ft.com/content/b1f725a5-717f-44d4-b35d-aee6abe4b42d).

Zajtra o polnoci newyorského času, v pondelok skoro ráno stredoeurópskeho času, sa skončí 30-dňová odkladná lehota, ktorá začala plynúť po tom, ako Rusko riadne nezaplatilo jednu zo splátok svojho dlhu zahraničným veriteľom. Táto konkrétna splátka je vo výške približne 100 miliónov USD. Kremeľ tvrdí, že sa pokúsil zaplatiť predmetnú splátku, ale západné sankcie zabránili jej úplnej realizácii.

V skutočnosti 25. mája vypršala výnimka, ktorú udelilo americké ministerstvo financií a ktorá umožnila Moskve splatiť svoj dlh americkým investorom aj po invázii na Ukrajinu a sankciách, ktoré boli po nej uvalené. Po uplynutí platnosti tejto výnimky americkí veritelia v podstate nemajú možnosť riadne získať ruské splátky, ktoré im prináležia. Ak krajina riadne nespláca svoje záväzky voči veriteľom - a ak tak neurobí ani počas obdobia odkladu, dodatočného obdobia odkladu - ocitne sa v platobnej neschopnosti. Tu, v stave bankrotu.

V prípade Ruska pôjde o technický bankrot. Krajina má prostriedky na riadne splácanie bežných splátok. Platbe však bránia sankcie. Vzniká tak paradoxná situácia, keď Rusko deklaruje pripravenosť splácať splátky a v skutočnosti je schopné ich okamžite uhradiť, ale samotný Západ mu v tom bráni v dôsledku sankcií v rámci medzinárodného bankového systému. Západ tak v podstate zakázal samotnému Rusku splácať svoj dlh, v dôsledku čoho Rusko zbankrotuje.

25. mája tohto roku, krátko po polnoci newyorského času, americké ministerstvo financií zakázalo americkým bankám a jednotlivcom prijímať platby od ruskej vlády. Ukončila platnosť spomínanej výnimky, na základe ktorej mohli americkí veritelia Ruska po zavedení sankcií naďalej dočasne prijímať ruské splátky. 25. mája sa však táto výnimka skončila v súlade s plánom, ktorý bol načrtnutý v čase zavedenia sankcií v zime tohto roku po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu.

Rozhodnutie americkej administratívy znamená, že Washington radšej nechá Rusko zbankrotovať. Odmieta preto možnosť, že Rusko postupne vyčerpá svoje rezervy na splácanie dlhu a nebude ich tak môcť použiť napríklad na financovanie vojny na Ukrajine.

Ak Rusko zajtra zbankrotuje, bude to prvý zahraničný bankrot krajiny od začiatku roka 1918, keď boľševický vodca Vladimír Iľjič Lenin zrušil cársky dlh po tom, ako v roku 1917 stál na čele Rady ľudových komisárov.

Bankrot však nemožno chápať doslovne, v skutočnosti ide o technický bankrot. Rusko bude môcť naďalej financovať vojnu na Ukrajine, napríklad prostredníctvom príjmov z vývozu energií, najmä plynu a ropy, do krajín EÚ.

Len za prvých 100 dní vojny na Ukrajine zarobilo Rusko na vývoze fosílnych palív celkovo 93 miliárd EUR. To zodpovedá približne 2 300 miliardám Kč. Táto suma je uvedená v štúdii fínskeho Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia, ktorá bola zverejnená v polovici júna.

Podľa štúdie bola EÚ počas prvých 100 dní vojny odberateľom celkovo 61 % celkového vývozu fosílnych palív z Ruska, najmä zemného plynu a ropy. Krajiny EÚ nakúpili počas ukrajinskej vojny od Ruska fosílne palivá v hodnote približne 57 miliárd EUR, čo zodpovedá približne 1 400 miliardám Kč. To znamená, že počas vojny EÚ platí Rusku za fosílnu energiu v priemere približne 14 miliárd korún denne.

Vývoz fosílnej energie do EÚ je tak v súčasnosti hlavným zdrojom príjmov ruskej štátnej pokladnice. Kvôli sankciám a hroziacemu štátnemu bankrotu si Rusko môže požičiavať na dlhopisových trhoch len s ťažkosťami, ak vôbec.

Hlavnými dovozcami ruskej energie počas vojny sú krajiny, ktoré patria medzi najväčšie ekonomiky EÚ, Nemecko a Taliansko, a potom Čína. Títo sú teraz de facto hlavnými sponzormi zbankrotovaného Ruska. Zabezpečujú, aby Rusko prakticky nepocítilo žiadne bezprostredné dôsledky bankrotu.

Historicky vysokým príjmom Ruska z vývozu výrazne pomáhajú vysoké ceny energií na svetovom trhu. Podľa spomínaného fínskeho inštitútu je priemerná cena ruského exportu približne o 60 % vyššia ako v rovnakom období minulého roka, čo Rusku umožňuje plne neutralizovať negatívny vplyv západných sankcií práve v oblasti obchodu s fosílnymi palivami.

Navyše niektoré krajiny počas vojny dokonca zvýšili predaj ruských fosílnych palív, a to aj z čisto kvantitatívneho hľadiska. Podľa Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia tak v súčasnosti nakupuje viac ton, barelov alebo megawatthodín ruského paliva nielen Čína, India alebo Spojené arabské emiráty, ale aj Francúzsko.

Napríklad v prípade Francúzska ide podľa fínskeho inštitútu o vedomé rozhodnutie nakupovať ruskú energiu aj v čase vojny, keďže väčšina nákupov Francúzska sa uskutočňuje na základe krátkodobých, nie dlhodobých zmlúv. Krátkodobé zmluvy sú často tie, ktoré boli dohodnuté už počas vojny a od ktorých mohlo Francúzsko po ruskej invázii na Ukrajinu odstúpiť, ak by chcelo.

Platobná neschopnosť alebo bankrot teda znamená skôr stratu prístupu Ruska na medzinárodné kapitálové trhy. Dramaticky sa predraží napríklad obsluha jej dlhu a náklady na pôžičky aj od čínskych investorov. Bez toho bude pre Rusko ťažké získať peniaze na investície a zabezpečiť hospodársky rast. Rusi sa preto musia pripraviť na hlboký pokles životnej úrovne. Stav bankrotu Ruska môže trvať desať rokov.

Lukáš Kovanda, PhD.
Hlavný ekonóm, Trinity Bank

Zdieľajte správu na sociálnych sieťach